Netešte sa! Toto nie je ďalší excelentne napísaný príbeh Troch pátračov, hoci námet by to bol pre Hitchcocka určite dobrý. Po tejto záhade pátralo už mnoho pátračov, ale vyriešiť ju dodnes nedokázali. Posledný zúfalý pokus sme urobili v januári, lebo počas extrémnych mrazov sa obluda najsilnejšie prejavuje. Dúfali sme, že -25°C ju konečne donúti vydýchnuť a jej pokazený smradľavý dych nám ukáže, kde ju máme hľadať. V podzemí Silickej planiny v jaskynnom systéme Krásnohorskej jaskyne sa dejú čudné veci! pokračovanie článku
V Čučme, bývalej baníckej obci, slávnostne otvorili 4. mája banský náučný chodník. Banícka tradícia siahajúca až do 13. storočia zanikla len relatívne nedávno. Múdri ľudia nenechajú takú tradíciu zahynúť a v Čučme sú agilní ľudia, ktorým na tradíciách záleží. Preto vznikla myšlienka formou náučného chodníka informovať nielen vlastných občanov, ale aj širokú verejnosť, o zašlej sláve čučmianskych banských polí. pokračovanie článku
Neviem, či všetci vedia, čo je jaskynný sifón a kto sú speleopotápači. Aspoň návštevníci Krásnohorskej jaskyne často potrebujú od sprievodcu nejaké názorné vysvetlenie, aby pochopili, že v sifóne sa jaskynná chodba ponorí pod hladinu vody a po smerovaní do hĺbky sa nakoniec sklon zmení na stúpajúci a chodba sa za sifónom znova vynorí nad hladinu vody. Celý sifón je teda zaplavený vodou a prekonať sa dá iba plávaním pod vodou väčšinou s nasadením potápačskej techniky. Preplávať sa dá aj takpovediac „na hubu", ak je sifón krátky, plytký a dostatočne priestorný. Takýto postup sa však neodporúča. pokračovanie článku
Dnes mi prišla poštou z antikvariátu kniha Neviditeľné svetlo od anglického spisovateľa R. H. Bensona. Len čo som ju vybalil, prepukla vo mne veľká radosť. Tieto „Chruščovom darované" knihy milujem. Nemusím sa ani pozerať na dátum vydania, určite 1965 až 1969.Kniha vyšla dokonca v „kultovom" roku 1968, ako 3. vydanie. pokračovanie článku
Už sú to takmer 2 roky, čo som písal na tomto blogu o tom, ako objaviť pokračovanie Krásnohorskej jaskyne. Konečne sme pristúpili od slov k činom. Preto sme prvýkrát od otvorenia Krásnohorskej jaskyne pre verejnosť v roku 2000 jaskyňu na zimné obdobie zavreli. Zmenili sme vstupný poriadok tak, že sme si vytvorili 4 mesiace prázdnin. Zďaleka to nie sú 2 roky ako v mojej najobľúbenejšej verneovke, ale dôvody sú podobné. Novozélandskí chlapci sa ocitli na opustenom ostrove kvôli dobrodružným sklonom Jacquesa, ktorý v noci odviazal škuner od móla. Ani ja som už nedokázal udržať na uzde svoju dobrodružnú povahu a neodolal som túžbe spoznať neznámu podzemnú krajinu, ktorá sa v severnom svahu Silickej planiny určite nachádza a z ktorej iba fragment - nádhernú Krásnohorskú jaskyňu - zatiaľ poznáme. pokračovanie článku
Už sa vám stalo, že vás nejaká kniha opantala a vy ste nedokázali prestať na ňu myslieť ani v práci? Alebo sa vám dostala do snov a narušila pokojný spánok na mnoho nocí? Ešte horšie však je, ak vám kniha spôsobí halucinácie, ktoré sú schopné vás hocikedy prepadnúť napríklad aj v dave na autobusovej zastávke. To všetko sa mi pri čítaní knihy už stalo. Najhoršie však je, ak vám kniha zmení charakter. Nemyslím tým, že vás pozitívne ovplyvní na celý život, ale že vám doslova charakter naruší. Tak to sa mi, myslím, ešte nestalo. Mám však obavy, že som nepriamo zavinil, že práve toto spôsobila kniha inému človeku a aj keď ide o ujmu čisto hypotetickú, veľmi ma to trápi. pokračovanie článku
Dostať sa dnes na oddelenie intenzívnej starostlivosti by nemala byť žiadna výhra. Zdravotníctvo je v rozvrate a človeku by pud sebazáchovy mal veliť správať sa tak, aby sa nemusel priblížiť k zdravotnému zariadenie ani na dohľad, nie to skončiť priamo v centre, kde sa riešia závažné stavy. Dlho sa mi to aj darilo. Banálne aj chronické zdravotné problémy som sa snažil riešiť sám, alebo s pomocou lekárky, o ktorej som vedel, že mi skutočne pomôže, nie iba poskytne zdravotnú starostlivosť. Bolestivá zlomenina 5 rebier s podozrením na pneumotorax sa doma ani na imunológii vyliečiť nedá, a tak ma záchranka odviezla namiesto domov rovno na chirurgické oddelenie v Rožňave. pokračovanie článku
Tohoročná jeseň nás aj v Slovenskom krase obdarila mnohými protichodnými javmi. Doslova sa dá povedať, že napriek „pokľudnému" dlhému babiemu letu cítiť silné pnutia a rozpory nielen v ľuďoch ale aj v prírode. pokračovanie článku
Vandali boli historický národ a ich meno sa s ničením (vandalizmom) spája už od roku 455, kedy vyplienili Rím. Označiť niekoho za pravekého vandala je teda zavádzajúce. Poškodzovanie kvapľov v jaskyniach dnes považujeme za nezmyselný vandalizmus a len z tohto „moderného" pohľadu sme pravdepodobné stopy po pravekom ničení kvapľov v Ardovskej jaskyni označili za vandalské. Ako svoje počínanie kvalifikovali pravekí ľudia, nevieme. O tom môžeme len špekulovať. pokračovanie článku
Dnes som sa znova vrátil na náučný chodník do Gemerskej Hôrky. Od križovatky za podchodom pod traťou pokračujem priamou cestou, ktorá stúpa okrajom lesa pozdĺž rúbaniska pod vedením vysokého napätia. Tu musia byť v lete huby! Prejdem krížom cez „línej" do nádherného lesa v severnom svahu Hôrky. Aký príjemný chodník! To by bolo super, keby náučná trasa pokračovala takýmto prostredím. Viem, že to nie je možné a nakoniec dôjdem na to hororové smetisko. pokračovanie článku
Nedávno bol v Gemerskej Hôrke otvorený nový náučný chodník. Je o krasových javoch Hôrky, pod ktorou táto obec leží. Nielen o tých známych, ale aj o neobjavenom jaskynnom systéme. Nezainteresovanému návštevníkovi sa môže možno zdať málo zaujímavý. Opak je však pravdou. Ide o závažný počin s množstvom hlbokých „podzemných" aj „podvedomých" súvislostí. V tomto blogu sa budem snažiť vyrozprávať, ako tento počin vnímam ja a čo som na „Chodníku" zažil. pokračovanie článku
Stropy jaskýň sú často veľká neznáma. Hlavne, keď sú vysoko, nikto nevie, čo sa tam hore nachádza a kedy to spadne. Istota je iba, keď si na strop môžeme siahnuť, alebo sa priamo presvedčiť, ako to tam hore vyzerá. Kedy a či niečo v jaskyni zo stropu samo spadne, je pravdepodobnostný problém. Poznáme veľa prípadov, že na človeka idúceho po ulici spadlo lietadlo, ale ja osobne nepoznám prípad, že na jaskyniara alebo návštevníka idúceho po jaskyni spontánne spadol nejaký kameň. Iná situácia je, ak jaskyniari prechádzajú závalmi, alebo lezú nad sebou v priepastiach, kde padajúce kamene sú tým hlavným rizikom. pokračovanie článku
Môj prvý blog, ktorý som sem napísal, bol o podzemnom kaňoningu. Unikátny, silný zážitok mi uviazol hlboko v duši a odvtedy túžim sa sem vrátiť a nefotiť a nafilmovať boj o život v rozvodnených vodopádoch jaskyne Skalistý potok. Prírodné podmienky v tejto jaskyni však neumožňujú jednoduché riešenie. Všade je počas povodne plno vody. Nielen tečúcej, ale aj rozstriekanej. Doniesť sem nejakú drahú kameru bez podvodného puzdra je veľké riziko a aj tak potrebujeme predovšetkým svetlo. pokračovanie článku
Tento článok nie je určený pestovateľom izbových rastlín ani tým, čo si radi robia žarty z vlastnej svokry. Mohli by si ho však prečítať ľudia, ktorí majú hlbší záujem o jaskyne. Napríklad aj jaskyniari, ktorí vo všeobecnosti čítajú o jaskyniach málo. Vyprovokovali ma k nemu prví apríloví návštevníci Krásnohorskej jaskyne. Na záver prehliadky ešte chceli vedieť niečo o nejakom výnimočnom jaskynnom útvare. Som rád, keď sa ma na niečo také návštevníci pýtajú. Aj preto, že sa mohli spýtať napríklad tiež na to, či aj v Krásnohorskej jaskyni máme „Snehulienku a sedem trpaslíkov". Ak by mi takúto nezmyselnú otázku na konci prehliadky položili, chápal by som to ako svoje osobné zlyhanie. pokračovanie článku
Zimná prechádzka v parku kaštieľa v Betliari je dokonalý program na nedeľné popoludnie. Už sa neoplatí vyraziť niekam ďaleko; park je dostupný, blízky, nádherný v každej ročnej dobe. Kaštieľ je otvorený, takže ak niekto v tomto skvelom múzeu Andrássyovcov ešte nebol, môže spojiť obidva príjemné zážitky dokopy. pokračovanie článku
Dnes vyrážam znova na Biele skaly a Hekerovú. Včera sme so ženou boli na Voniarkách, jednom z najkrajších miest na bežkovanie vôbec. Bola to nádhera. Dnes tuším, že to taká nádhera nebude; snehu je všade okolo málo. Zimná sezóna je pre mňa však dôležitá. Čo nenabežkujem, nemám. Preto vyrážam aj s rizikom, že 2/3 trasy budem musieť prejsť pešo. Neraz som však dávnejšie šliapal za snehom práve cez Capkov vrch až do Uhornianskeho sedla, takže po rokoch to bude príjemná prechádzka. pokračovanie článku
Dobšinského Slovenské rozprávky sú určite stále dobrá kniha. Prečo by to bola inak NAJ kniha veľkej časti Slovákov. Tieto rozprávky, aj keď na prvý pohľad často s veľmi čudesným obsahom, burcujú detskú fantáziu. Rád sa k nim stále vraciam. Keďže nemám komu rozprávky čítať, čítam si ich iba pre seba. Preto je moje vnímanie ich kontroverzného obsahu oproti detstvu veľmi odlišné. Súčasné deti budú obsah rozprávok vnímať určite tiež odlišne, ako sme ho dávno vnímali my. Dnešní starí otcovia by mali byť na to pripravení. pokračovanie článku
Už sa mi niekoľkokrát stalo, že po príchode do práce som nedokázal okamžite vystúpiť z auta a ponáhľať sa za čakajúcimi klientmi. Tí sa len čudujú, že správca jaskyne síce prišiel, ale, nevedno prečo, ostal sedieť v aute. Môže za to Rádio Devín. Ráno totiž vysielajú reláciu „Esej", ktorú si občas cestou naladím a niekoľkokrát ma to tak zaujalo, že som nebol schopný prestať počúvať. Stalo sa mi to aj nedávno. pokračovanie článku
Samota na bežkách v zasneženej krajine je najkrajšia samota, akú poznám. Zase raz som otváral bežkársku sezónu tohto roku sám. Veď som otváral iba svoju bežkársku sezónu. Žiadna iná v Rožňave totiž neexistuje. Možno..., ešte by som niekde v záveji vyhrabal Janovu a keby som hrabal až po čiernu zem, aj Tomášovu sezónu; a to by bolo tak asi všetko. Nebolo to v Rožňave tak stále. Bolo tu celkom slušné bežkárske zázemie, ktoré sa prejavovalo vysokou účasťou na tradičných zimných turistických prechodoch, napríklad aj na prechode z Bôrky do Rožňavy po planinách Slovenského krasu. Nádhera! Nič sa nevyrovná bežkovaniu na planinách. Minulý rok som na štyrikrát sám prešliapal celú stopu v dĺžke 45 km a dvakrát som si sám urobil hromadný prechod z Bôrky až pred dvere bytovky na sídlisku Juh. Kde boli všetci ostatní? pokračovanie článku
Dlhý a únavný seriál o jaskyniarskej expedícii na stolovú horu Chimanta meseta Churí som 18. dielom ukončil. Bola to asi najúspešnejšia expedícia, ktorú od roku 2004 slovenskí, českí, venezuelskí a chorvátski jaskyniari na Chimante uskutočnili, ale napriek tomu po nej ostali ďalšie vážne výzvy. Predovšetkým sa nepodarilo preskúmať jaskyňu Eládio, ktorá bola priamo v harmonograme expedície a zostávalo ešte objaviť stredný úsek gigantického jaskynného systému Cueva Charles Brewer - Cueva Colibri. Po skončení expedície nikto nepochyboval, že Cueva Colibri na druhej strane Colapso Colibri musí pokračovať smerom k Brewerovej jaskyni a existuje nádej na fenomenálny úspech - prepojiť tieto dve jaskyne do najväčšieho jaskynného systému v kvarcitoch na Zemi. Bolo jasné, že sa na stolovú horu Churí treba vrátiť. pokračovanie článku
Slovenská televízia vysiela v sobotu ráno reláciu „Hádaj, kto nás pozval". Donedávna som vôbec netušil, o čom táto relácia je, lebo o takomto čase som väčšinou pod zemou v Krásnohorskej jaskyni, až kým ma nenavštívila pani redaktorka Renáta Ďuričová. Vysvetlila mi, že relácia je o putovaní s našimi i zahraničnými deťmi za najkrajšími kútmi Slovenska a teraz by chceli prísť na Gemer. Ona si prišla pozrieť lokality, kde by mali natáčať a chceli by ísť aj do Krásnohorskej jaskyne. pokračovanie článku
Udalosti posledných dní pobytu na Chimante sa mi popisujú len ťažko. Celý tím doteraz dokázal, aj napriek úrazom a chorobám, fungovať takmer ako dobre namazaný motor. Zodpovedali tomu aj výsledky, ktoré sme napriek rôznym nepriaznivým okolnostiam dosiahli. A zrazu tento motor zdochol a nie a nie naštartovať. Zrejme išlo o únavu materiálu. Pre mňa bolo nepochopiteľné, že špičkoví svetoví jaskyniari (medzi ktorých nerátam seba) nachádzajúci sa v takom jaskyniarskom El-Doráde sa niekoľko dní poflakujú v tábore, vedú neplodné reči a upierajú zraky k oblohe, odkiaľ aj tak žiadna spása nepriletí. Pospevujú si štyri dni v kuse: „Dneska už nepriletí..." a je im fajn. Popisovať tieto kvázi udalosti na záver tohto seriálu by bol zlý koniec. Radšej sa zameriam na to, čo sa ešte zaujímavé nakoniec podarilo urobiť. pokračovanie článku
Tomášove koleno sa v noci ešte zhoršilo. S bolestivou grimasou krivká o palici po bivaku. Máme ďalšieho pacienta. Vážnosť jeho stavu by mal posúdiť lekár a naordinovať mu aj patričnú liečbu. Prisnitzov obklad nemusí byť správny postup a nakoniec ani nepomohol. 30. 2. by mali priletieť Venezuelčania a s časťou nášho tímu preskúmať vchod Eládio v severnej stene Churí. Zrazu sa všetci upli k tomuto termínu na predčasný odlet z Chimanty. Začal rozvrat expedície. Zraneným by to určite pomohlo, v bivaku trpeli. Či však Venezuelčania skutočne priletia a ako organizačne zvládnuť prieskum Eládia aj odlet z Chimanty, či to bude Raul ochotný urobiť a za akých podmienok, nevedel nikto. Napriek tomu sa všetci, okrem mňa, upli na tento nepravdepodobný scenár ako na 100 % istotu. pokračovanie článku
Jaskyňou sa šíri štipľavý dym. Ráno sme zistili, že horí organická drť pod závalom, na ktorom sme kládli vo vchode oheň. Nijaké plamene, iba dym. Nevieme to nijako zahasiť. Zával je riedky a oheň sa už rozšíril do nedostupných priestorov pod veľké balvany. Pokračujeme v dokumentácii jaskyne. Ešte nepoznáme ani jej rozsah a dnes by sme to mali dokončiť. Zajtra je potrebné sa už presúvať naspäť do Brewerky. Teraz si uvedomujeme, aké zlé bolo, že nás Raul nevysadil podľa pôvodného plánu na severe Churí. Na prieskum by sme mali dostatok času. Budeme radi, ak Colibri aspoň narýchlo zmapujeme a o objav jej pokračovania za kolapsom smerom na juh sa bude musieť pokúsiť inokedy niekto iný. Alebo že by my? pokračovanie článku
Konflikt je zažehnaný, môžeme ďalej naplno pracovať na splnení cieľov expedície. Vedci musia rozdeliť materiál tak, aby Jano mohol urobiť všetky potrebné merania a odbery. Dávajú mu ešte nejaké pokyny. Ana prepisuje do druhej GPS-ky súradnice návratovej trasy do Brewerky. Pobalíme, zazipsujeme stany a môžeme vyraziť každý svojou cestou. Tábor na severe Churí 25. 1. 2010 osamel. Jaskyňa má už aj svoje meno: Cueva Colibri. Nie je teda pomenovaná po nikom. Je to dobré meno. Vystihuje medzinárodný charakter tímu, ktorý sa podieľal na jej objave. Kolibrík v priepasti môže poletovať naveky ľahostajný k jaskyni a my, čo sme sa tu iba mihli na pár okamihov, ostaneme touto jaskyňou poznamenaní navždy. pokračovanie článku
Dnes je deň D. Konečne sa dostávame k tomu, čo malo byť prvým a hlavným cieľom našej expedície - k snahe objaviť pokračovanie Jaskyne Charlesa Brewera za jej koncovým závalom. Človek mieni, Raul mení. Neochota pilota Raula pristáť na severe Churí riadne zamávala našim programom. Podľa leteckých snímok sme vytipovali kolapsy v okolí Simy Noroeste, kde by v hĺbke 100 - 120 m pod povrchom Churí mala gigantická jaskyňa pokračovať. pokračovanie článku
Tento príbeh nemá konca - kraja. A pritom sa pred nami ešte iba otvára. Mal by som to nejako rázne ukončiť. Napríklad nás nechať v najbližšej časti všetkých utopiť v rozbúrených podzemných vodách Chimanty. Bohovia by nás tak potrestali za našu trúfalosť a poslali milosrdné vody, aby nás priviedli k nim. Príbeh je len povrch, pod ktorým sa vzdúvajú freatické vody vo svojej večnej túžbe po splynutí s tými, ktoré voľne tečú nad nimi. Občas sa im to podarí a človek aspoň na okamih nájde sám seba. Bez rizika sa to však nepodarí nikdy. Aj o tom je tento príbeh. pokračovanie článku
STV Košice pripravuje nový dokumentárny (cestopisný) seriál o pozoruhodnostiach KSK. K práci na častiach týkajúcich sa krasu a jaskýň prizvali aj mňa. Minule počas jedného dňa nakrúcania sa štáb snažil celú problematiku vyčerpať, čo sa samozrejme nepodarilo. Natočiť v jednom dni aspoň dve sprístupnené jaskyne, nejakú priepasť, škrapy, závrty a zachytiť aj samotnú unikátnu krajinu krasových planín a jej ducha sa jednoducho nedá. Preto sme sa spolu na Silickú planinu museli ešte aspoň raz vrátiť. pokračovanie článku
22.1. Ráno vstávame skoro. Dokonca aj tí, ktorí bežne začínajú až na obed. Možno by sme boli urobili lepšie, keby sme dnes nevstali! Už len všetko pobalíme a sme pripravení vyraziť na sever. Netreba otáľať, aj keď je to pomerne blízko, lebo transport materiálu na horné plató Churí určite zaberie kopu času. Batohy sú beznádejne narvané, nesiem minimálne 25 kg. Najsilnejší členovia tímu, Vilo, Darko a Lukáš, toho majú ešte omnoho viac. O 10. sa začneme postupne presúvať k lanu pod previs vchodu do Brewerky. pokračovanie článku
Dnes si musíme všetci oddýchnuť. O oddychovaní nie je veľmi čo písať. Využijem preto túto časť seriálu na bilanciu dosiahnutého a očakávaného. Na záver pripojím ešte niekoľko ukážok unikátnej flóry, ktorú nemám kam pripojiť a bolo by škoda neukázať tieto rastliny, z ktorých väčšina sú endemitmi Chimanty, alebo prírody Stolových hôr. pokračovanie článku
Ráno vyrážame s Darkom a Anou na druhú stranu údolia pokračovať v razení cesty. Džungľa je úžasná. Pôsobí na mňa ako jedna „superrastlina". Fauny je tu pomerne málo. Občas preletí nejaký kolibrík alebo motýľ, stretol som aj jednu húsenicu a pár nosáčikov. Obrovské množstvo mäsožravých rastlín však napovedá, že tento dojem je iba povrchný. Chavier, ktorý je vynikajúcim znalcom prírody stolových hôr, má zrejme iný názor. Ojedinelá návšteva však stačí iba na okúzlenie, nie však na poznanie. pokračovanie článku
Ráno sa rýchlo s Darkom a Anou vystrojíme a odchádzame do vetvy Guácharos hľadať pokračovanie tejto monštruóznej chodby za kolapsom, do ktorého sme včera vyliezli. Nebezpečné výlezy Darko zabezpečí lanami, po ktorých pohodlne vylezieme hore. Vyjdeme až na plató a trochu fotíme. Po zhodnotení mapy a Braňových inštrukciách sa rozhodneme začať na protiľahlej strane prepadliska, kde by jaskyňa mala logicky pokračovať. pokračovanie článku
Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne.
