reklama

Ako objaviť pokračovanie Krásnohorskej jaskyne

Častá otázka, ktorú dostávame na záver prehliadky Krásnohorskej jaskyne, stojac pod úchvatným Kvapľom rožňavských jaskyniarov je, či sa ešte snažíme nájsť pokračovanie jaskyne. Väčšinou predtým musím návštevníkov prebrať z nemého údivu nad týmto zázrakom prírody, inak by sa nespýtali nič. Neviem túto otázku priamo v jaskyni uspokojivo zodpovedať. Hovorím síce o nebezpečenstve, rizikách, špeciálnej jaskyniarskej technike, ktorú používame, ale väčšinu z týchto informácií si návštevníci nevedia dobre predstaviť. Tento nedostatok by som rád napravil týmto článkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Jaskynný systém Krásnohorskej jaskyne je určite obrovský. My zatiaľ z neho poznáme iba malú časť: 1356 m zdokumentovaných priestorov. Nájsť ďalšie priestory je jednoznačná výzva. Určite existujú, určite nejakým spôsobom nadväzujú na známe priestory. Len sa musíme do nich nejako dostať, prekonať prekážky, ktoré bránia v postupe ďalej. Keď som bol prvýkrát niekedy v roku 1970 v tejto jaskyni, poznali sme sotva 700 metrov. Neexistovala ani podrobná mapa. Z toho je vidieť, že do dnešných dní priniesol ďalší prieskum výrazný , aj keď nie prevraný, pokrok.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Zjednodušený pôdorys Krásnohorskej jaskyne.

Najskôr sa potápačom podarilo prekonať sifón, ktorým jaskyňa v smere hlavného toku končila a objaviť tak Arpádom Abonyim predpovedané priestorné, jazerné pokračovanie jaskyne. Čo bol ten Abonyi veštec, alebo mal roentgenové oči, že videl do skaly? Abonyi bol exaktný odborník, geológ, a predsa nakukol za sifón bez jeho podplávania. Ja musím o tom niečo vedieť, veď som pri tom v roku 1972 osobne bol. Spolu sme s „Arpy báčim", ako ho naši rožňavskí priatelia familiárne volali, najskôr odmerali v jaskyni prietok vody. Potom sme potok zahradili, presne na výtoku z Marikinho jazera, ktoré je hladinou koncového sifónu. Odmerali sme po hodine vzostup hladiny vody v jazere a zistili sme tak, koľko vody do jazera pribudlo (prietok krát čas). Tento objem stačí vydeliť výškou vzostupu hladiny a dostali sme celkovú plochu jazera za sifónom aj pred sifónom. Odčítali sme známu plochu Marikinho jazera a získali sme plochu jazera na druhej strane sifónu. Aké jednoduché. Len to musí niekoho najskôr napadnúť. V roku 1982 sa potápači vynorili za sifónom v Jazernom dóme podobnej veľkosti, ako predpovedal (vypočítal) Ing. Abonyi. Bola to pre mňa veľká škola jaskyniarskej tvorivosti. Za sifónom jaskyňa pokračuje tromi dómami. Tu je teda logické hľadať aj pokračovanie jaskyne.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Marikino jazero je vstup do hlbokého koncového sifónu jaskyne.

Čo tomu bráni? Predovšetkým samotný sifón je vážna prekážka. Vedie síce zaňho vodiaca šnúra, ale každý ponor je tu extrémne riskantný Preplávať 120 m pod vodou bez možnosti sa vynoriť, v hĺbke až 30 m, je zložité. Návrat v nulovej viditeľnosti je ešte horší. O možnosti zavalenia sedimentmi v sifóne potápači radšej ani neuvažujú, aj keď to akútne hrozí. To všetko bráni trvalému prieskumnému úsiliu za sifónom. Možnosť týmto smerom objaviť pokračovanie je takmer nemožné. A predsa sa črtá iskierka nádeje. Posledné povodne v júni 2010 vyniesli z jaskyne veľké množstvo sedimentov. Voda vytekala kalná niekoľko dní, čo sa doteraz nikdy nestalo. Pri prietoku 5 m3 mohli nastať v sifóne aj v závale na konci nejaké pozitívne zmeny. Speleopotápači by sa tam mali znova pozrieť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ďalší pokrok dosiahli jaskyniari po prekonaní úzkej plazivky nad bočným prítokom. Objavili nádherný Heliktitový dóm. Na jeho konci bolo ďalšie logické pokračovanie. Prúdi tam intenzívny prievan, ktorý je pre jaskyniarov základným vodítkom k objavom. Tu sa podarilo postúpiť ďalej po niekoľkých technicky náročných akciách do tzv. Šikmého dómu.

Obrázok blogu

Priečny rez šikmým dómom. Nakreslil B. Šmída.

Na jeho hornom konci pokračovala chodba úplne vysedimentovaná sedimentmi konzistencie plastelíny. Museli sme nasadiť špeciálnu „hovnivalskú metódu". Z „plastelíny" sme robili úhľadné gule a kotúľali ich von do Šikmého dómu, kde sme ich prilepili na svah. Všetko išlo dobre, hrať sa na hovnivalov bola zábava. Až do chvíle, kým sme sa nedostali takmer na druhú stranu prekážky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Hovnivalská metóda transportu hliny.

Objav bol už na dosah. Do chodby sa dostala voda a plastelínu zmenila na riedke blato. Pri príchode na pracovisko sme zistili, že asi 5 m3 blata preletelo cez výkop až na riečisko. Strach a hrôza. Ďalší zával by už nutne musel uzavrieť prechod do Šikmého dómu. Predstavte si takúto situáciu: Veselo si gúľate guličku Hovnivalského chodbou a zrazu začujete nejaký čvachtavý zvuk. Blato zo svahu Šikmého dómu sa zosunulo a uzavrelo prechod. Ste pochovaní za živa v malom priestore. Rýchlo zhasiť karbidové lampy, aby ste šetrili kyslík. Aj tak vám to nie je nič platné. Situácia je beznádejná. Pomaly dochádza kyslík. Zaspávate na veky. Celkom príjemná smrť, nie? Napriek tomu by som nechcel tak skončiť a to je dôvod prečo sa týmto perspektívnym smerom ďalej neskúma. Perspektíva? Dnes už existuje. Jaskyniari v Moravskom krase prekonávajú takéto prekážky hydroťažbou. Sedimenty sú rozplavované silným prúdom vody a buď samovoľne odtekajú z jaskyne, alebo sú čerpané ďalším čerpadlom von. Nasadenie hydroťažby by mohlo efektívne tento problém vyriešiť. Nádej stále žije.  

Obrázok blogu

Hydroťažba ilovitých sedimentov v Hradnej vyvieračke.

Obrázok blogu

Za hodinun dokážu jaskyniari vyplaviť aj 1 m3 hliny. To by sme ručne ťažili z tohoto miesta aspoň 2 dni.

Posledná možnosť. V Slovenskom krase by mali existovať vyššie vývojové úrovne 50 - 80 m nad súčasnými riečiskami. Zatiaľ sa našli časti týchto poschodí v Drienovskej jaskyni a jaskyni Zúgó. Malo by byť aj v Krásnohorskej jaskyni. Dlho sme ho hľadali v komínoch jaskyne a ostala nám nepreskúmaná ešte posledná možnosť. Dve okná v Sieni obrov 50 m vysoko. Ako sa tam dostať? Vyliezť cez previs po stene dómu je nebezpečné. Steny sú pokryté zvetranými kvapľami. Najjednoduchšie je to z vrcholu Kvapľa rožňavských jaskyniarov. Je to iba 5 m horizontálna vzdialenosť nad 40 m priepasťou. Preskočiť sa nedá. Traverzovať stropom tiež nie, kvôli nádhernej výzdobe.

Obrázok blogu

Duralová nástavná tyč umožnila prekonať vzdialenosť z kvapľa do okna v protiľahlej stene.

Na takéto prípady máme špeciálnu techniku: duralovú nástavnú tyč. Vymysleli ju poľskí jaskyniari a zdokonalil konštruktér-jaskyniar P. Hipman. Tú našu vyrobil G. Štibrányi. Tri dielce z duralovej zavlažovacej rúry dlhé 180 cm odnesiem do jaskyne pohodlne zabalené v úhľadnom futráli. Pod Kvapľom ju zmontujem do kopy a po lane vyleziem aj s tyčou na vrchol kvapľa. Na dolný koniec uviažem lano, po ktorom potom vylezieme hore a spriečim tyč medzi vrcholom kvapľa a protiľahlou stenou pod oknom, do ktorého chceme vyliezť. Lano spustím až na dno dómu. Tyč ešte stabilizujem bočnými lanami. Na môj vkus je tyč trochu krátka a je opretá pod malým uhlom, čo zvyšuje riziko vyšmyknutia zaťaženého konca. Bude potrebný sofistikovaný spôsob istenia druhým lanom najskôr zhora a potom zdola pomocou kotiev. Nič, čo by sme bezpečne nezvládli.

Obrázok blogu

Pohľad zdola na nainštalovanú tyč.

Obrázok blogu

Celkový pohľad na 34 m vysoký Kvapeľ rožňavských jaskyniarov s nainštalovanou tyčou. Vidíme aj lano, po ktorom sme vyliezli hore.

Výstup po lane pozdĺž gigantického kvapľa je výnimočný zážitok. Konečne vidím túto nádheru z frontálneho pohľadu, nie so žabej perspektívy. Ako sa blížim k hornému koncu tyče, adrenalín stúpa. Horné istenie stráca na účinnosti a prípadný pád by mal fatálne následky. Kyvadlový náraz do steny kvapľa by viedol k deštrukcii vnútorných orgánov. Vŕtam kotvu do steny siene a zapínam dolné istiace lano. Adrenalín sa vracia do normálu. S veľkým očakávaním odliezam do komína za oknom. Ten sa, bohužiaľ, ohne smerom dole a ja pozerám do Siene obrov cez druhé okno v jeho strope. Veľké sklamanie. Môžeme sa len utešovať, ako brilantne sme zvládli túto technicky náročnú akciu. Je to iba chabá útecha.  

Obrázok blogu

Z lana vyzerá kupola kvapľa úplne ináč ako zdola. Bolo to prekvapenie vidieť, aká je vysoká.

Túžba po objave je hlavnou motiváciou jaskyniarov. V trvalom úsilí ich udržiava nádej. V Krásnohorskej jaskyni je nádej slabá, ale stále ešte žije.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu