Nebezpečné knihy

Autor: Jaroslav Stankovič | 29.5.2012 o 20:02 | Karma článku: 5,48 | Prečítané:  1203x

Už sa vám stalo, že vás nejaká kniha opantala a vy ste nedokázali prestať na ňu myslieť ani v práci? Alebo sa vám dostala do snov a narušila pokojný spánok na mnoho nocí? Ešte horšie však je, ak vám kniha spôsobí halucinácie, ktoré sú  schopné vás hocikedy prepadnúť napríklad aj v dave na autobusovej zastávke. To všetko sa mi pri čítaní knihy už stalo.  Najhoršie však je, ak vám kniha zmení charakter. Nemyslím tým, že vás pozitívne ovplyvní na celý život, ale že vám doslova charakter naruší. Tak to sa mi, myslím, ešte nestalo. Mám však obavy, že som nepriamo zavinil, že práve toto spôsobila kniha inému človeku a aj keď ide o ujmu čisto hypotetickú, veľmi ma to trápi.

Mal by som sa poučiť z tohto prípadu a už nikdy nikomu nehovoriť, čo čítam, alebo čo som kedy čítal a aké knihy mám doma. A už vôbec nesmiem formou blogu o knihách písať nejaké pochvalné názory. Skôr by som mal vyzývať čítajúcu verejnosť: Nečítajte Borgesove poviedky, lebo vás môžu opantať na mnoho dní. Váš pracovný výkon sa zníži na minimum a vaša pracovná pozícia bude ohrozená. Alebo: Ak trpíte príliš dobrým spánkom, prečítajte si Kafkov Zámok. Zažijete mnoho krásnych prebdených nocí až dovtedy, kým si každú scénu, každý obraz z tejto knihy nedokážete rovnakým spôsobom kedykoľvek vizualizovať. Všetkých musím ešte varovať: Ak vám niekto ponúkne knihu od D. S. Merežkovského, s úlisnou vďakou ju prijmite a hneď po jeho odchode ju hoďte do pece. Robíte tým podobnú službu verejnosti ako veľký Savonarola. Nenechajte sa zviesť k jej čítaniu, lebo sa vám môže stať, že počas dlhého čakania v rade na banány zrazu zistíte, že držíte v rukách krvavý topor a všetci, čo boli pred vami, ležia sťatí na zemi. Hrôza! Niektoré knihy sú skutočne nebezpečné.

Vidíte, a napriek tomu všetkému, keď som si zakladal konto na blogu, som sa dopustil takej neprezieravosti, že som uviedol aj knihu, ktorú som práve čítal. Nech mi je ospravedlnením, že som bol len na začiatku a nevedel som ešte, o akú nebezpečnú knihu ide. Na druhej strane som mohol tušiť, že kniha, o ktorej som sa dočítal v knihe s názvom „Borgesův svět" nebude asi neškodná. Je to pomerne vzácna kniha, napriek tomu som do Googla napísal heslo: „Rukopis nalezený v Zaragoze antikvariát" a div sa svete, v jedinom antikvariáte ju mali. Na druhý deň som mal knihu doma.

Skôr, než som stihol knihu dočítať, prišiel mi mail od známeho slovenského spisovateľa. Chcel vedieť, kde som túto knihu zohnal, keď on ju beznádejne zháňa už 20 rokov. Bol som poctený, že mne, podzemnému červovi, píše takýto významný človek a uvedomil som si, že On ju určite potrebuje prečítať skôr ako ja a knihu som mu poslal. On bol taký dojatý, že o tom musel napísať krátky blog, kde ma prijal do akéhosi neviditeľného sprisahanectva rozprestretého v čase a priestore. Nikdy som sa do žiadneho sprisahanectva nehrnul. Ak si dobre spomínam, tak iba do Iskričky. (Mali by ste však vidieť tú súdružku vedúcu, určite by ste sa hrnuli aj do SZM.) Dúfal som však, že som získal priateľa, s ktorým si budem môcť raz za čas vymeniť nejaké názory, napríklad aj o jeho knihách.

Očakával som, že On si knihu prečíta a po čase mi ju s vďakou vráti. Keď prešiel polrok, pomyslel som si: Je to hrubá kniha - labyrint, určite ju pri tom tvorivom vypätí nestihol ešte preštudovať. Keď prešiel rok, poprosil som ho, aby mi knihu láskavo vrátil. Odpísal iba strohé: Čoskoro. To ma vydesilo. Nebola v tom žiadna láskavosť. Veď človek, ktorý napísal mnoho krásnych kníh aj pre moje deti, musí byť láskavý. Jemu sa muselo niečo stať. Odvtedy to doľahlo na mňa ako nejaký dedičný hriech. Čo si to spravil! Zlo, aké tebe knihy nikdy nespôsobili, si spôsobil knihou inému človeku. On Ti tú knihu už nechce vrátiť. Zo slušného človeka sa stal...Nechcem to ani povedať. Je to moja vina. Mohol som tušiť, že tak, ako som sa ja strhával s krvavým toporom v ruke na schodoch Zimného paláca, sa on teraz môže každé ráno zobúdzať pod šibenicou Los Hermanos na hnijúcom mäse bratov Zotovcov, ktorí sa radi z „oprátky" zvesujú. Alebo dodnes blúdi v labyrinte príbehov, ktoré tu Jan Potocki tak majstrovsky zamotal,  že v ňom nakoniec zablúdil aj sám. Potocki nakoniec našiel východisko. Zo strieborného čajníka si odlial guľku, ktorú nechal kňazovi posvätiť a následne si ju prehnal hlavou. Desím sa toho, čo sa môže stať. Je to nebezpečná kniha.

Zo dňa na deň cítim, ako narastá jeho dešpekt voči mne. Mohlo sa stať, že na to jednoducho zabudol a stačí, ak sa mu znova pripomeniem. Čo ak mi zase odpíše: Čoskoro. Takú aroganciu by som už nezniesol. Navyše moja vina by sa tým len znásobila. Musím to ukončiť! Musím ho z toho labyrintu oslobodiť! Nebolo by dobre, ak by som tú knihu zobral. To by nepomohlo. Dešpekt by sa mohol zmeniť na nenávisť. On potrebuje rozhrešenie. Myslím, že bude stačiť, ak tá kniha bude bezvýhradne jeho. Môže potom hocikedy do labyrintu vstúpiť aj vystúpiť. Pre mňa už tá kniha nemá žiadny význam. Napriek tomu znovu píšem do Googla heslo: „Rukopis nalezený v Zaragoze antikvariát" a div sa svete, znova ju v jednom antikvariáte majú. Už ju mám doma. Rozhrešenie je tak dokonalé: Tá kniha je len Tvoja, nie je potrebné, aby si mi ju vracal.

Toto je od A do Z vymyslený príbeh a podobnosť osôb je čisto náhodná. Napísal som ho iba preto, aby som ochránil nevinných čitateľov pred skrytými hrozbami, ktoré niektoré knihy v sebe obsahujú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?