Obnovené prieskumy v Krásnohorskej jaskyni 1

Autor: Jaroslav Stankovič | 31.5.2012 o 21:46 | (upravené 31.5.2012 o 21:56) Karma článku: 9,34 | Prečítané:  1363x

Už sú to takmer 2 roky, čo som písal na tomto blogu o tom, ako objaviť pokračovanie Krásnohorskej jaskyne. Konečne sme pristúpili od slov k činom. Preto sme prvýkrát od otvorenia Krásnohorskej jaskyne pre verejnosť v roku 2000 jaskyňu na zimné obdobie zavreli. Zmenili sme vstupný poriadok tak, že sme si vytvorili 4 mesiace prázdnin. Zďaleka to nie sú 2 roky ako v mojej najobľúbenejšej verneovke, ale dôvody sú podobné. Novozélandskí chlapci sa ocitli na opustenom ostrove kvôli dobrodružným sklonom Jacquesa, ktorý v noci odviazal škuner od móla. Ani ja som už nedokázal udržať na uzde svoju dobrodružnú povahu a neodolal som túžbe spoznať neznámu podzemnú krajinu, ktorá sa v severnom svahu Silickej planiny určite nachádza a z ktorej iba fragment - nádhernú Krásnohorskú jaskyňu - zatiaľ poznáme.

Chlapci z Verneho románu zažili na ostrove dvojročné dobrodružstvo a tieto dlhé prázdniny im umožnili hlavne spoznať samých seba. Nám je už teraz jasné, že jedny prázdniny nám stačiť nebudú a naše dobrodružstvo sa môže pretiahnuť na mnoho rokov, rovnako ako môže pomerne rýchlo skončiť. Dúfame však, že to bude dobrodružstvo dlhé a zaujímavé, ktorého výsledkom bude objav nádherných podzemných „pokladov". Za roky sprístupnenia si Krásnohorská jaskyňa získala mnoho priaznivcov a práve  s nimi sa formou blogu chceme o toto dobrodružstvo podeliť.

Len v krátkosti zhrniem, že Krásnohorskú jaskyňu objavili rožňavskí jaskyniari už v roku 1964 po znížení vody vo vyvieračke Buzgó a posledné významné objavy sa tu udiali už veľmi dávno. V roku 1982 prekonali potápači z Trenčína sifón Marikinho jazera a objavili asi 250 m nových priestorov a rovnako v tomto roku prekonali rožňavskí jaskyniari zával na konci plazivky  nad ľavostranným prítokom a objavili nádherný Heliktitový dóm, za ktorým jaskyňa pokračovala členitými priestormi končiacimi sa v úžinách s vodným tokom a intenzívnym prievanom v režime horného vchodu. Odvtedy prieskum jaskyne nepriniesol žiadne zásadné objavy, skôr iba vznikli nové „neprekonateľné" prekážky a jaskyniari si postupne osvojili názor, že jaskyňa je už notoricky preskúmaná a nič nové sa v nej objaviť nedá. S tým som sa nemohol zmieriť, pretože na vzniku neprekonateľnej prekážky za Heliktitovým dómom som sa podieľal aj ja. (Podrobnú históriu jej prieskumu si môžete prečítať v populárno-náučnej monografii.)

Aj notoricky preskúmané jaskyne, môžu byť pre jaskyniarov výzvou na ďalší prieskum. Zvlášť keď ide o jaskyňu, ktorá jednoznačne musí pokračovať, len prekážky, ktoré bránia v postupe ďalej, sa  zatiaľ prekonať nepodarilo.  Niekedy stačí, ak prídu noví ľudia s novými možnosťami a nápadmi. Takíto ľudia prišli.  Aj preto sme sa rozhodli po rokoch stagnácie „beznádejný" prieskum tejto nádhernej jaskyne obnoviť. Aké to nakoniec prinesie výsledky, zatiaľ ešte nevieme, no pokrok je už po štyroch mesiacoch prázdnin zjavný.

Krásnohorská jaskyňa by mala jednoznačne pokračovať dvomi smermi. Na hlavnom riečisku za sifónom Marikinho jazera a na ľavostrannom prítoku za Heliktitovým dómom. (Pozrite mapu v dolej časti textu.) Aká bola teda východisková situácia pred začatím nového prieskumu? Na hlavnom toku za sifónom bol prieskum ukončený v roku 1983. Objavené priestory boli zamerané a možnosť pokračovania v poslednom - Pieskovom dóme -  sa nenašla. Voda pritekala zo závalu, ktorý nie je možné prekonať. To potvrdili aj neskoršie sporadické tréningové ponory.

obr_02.jpg

Bočná vetva začína extrémne úzkou plazivkou, ktorá po 30 m vyústi do nádherného Heliktitového dómu.

Na bočnom riečisku za Heliktitovým dómom bránil v prieskume zával, ktorý jaskyniari spôsobili chybným rozhodnutím v roku 1986. Namiesto pokračovania cez úžiny v smere prievanu pokračovali smerom hore komínom v snahe úžiny obísť. Výsledkom bol zával z blata a kameňov, ktorý zablokoval na 26 rokov nielen možnosť vrátiť sa k prieskumu správnym smerom, ale zablokoval aj hlavný prievan, čím narušil klímu jaskyne. Márne sme sa pokúšali tento zával odstrániť. „Holými rukami" to bolo beznádejné.

Na to, aby sme mohli obnoviť prieskumy na bočnom riečisku Krásnohorskej jaskyne, sme potrebovali hlavne novú techniku a tiež pomoc. Českí jaskyniari so skupiny Tartaros nám v Slovenskom krase pomáhajú s prieskumom jaskýň už roky. Majú k dispozícii aj techniku, ktorou vieme túto lavínu blata a kameňov odstrániť.  Zvažovali sme to niekoľko rokov. Nebolo to vôbec ľahké rozhodovanie. Na jednej strane bola jednoznačná motivácia: nádej na významný objav a odstránenie vážneho poškodenia klímy jaskyne, ktoré sme pri výskumoch v roku 1986 spôsobili vytvorením tejto lavíny. Na druhej strane nás odrádzala technická náročnosť a bezpečnostné aspekty celej akcie. O čo vlastne išlo? Jediná nádej, ako odstrániť asi 8 m3 blata, ktoré blokovalo postup ďalej a aj hlavný prievan jaskyne, je rozplaviť ich vysokotlakovým čerpadlom a nechať odtiecť spolu s vodou z jaskyne von. Na to potrebujem dostať do Veľkej siene výkon aspoň 10 kW a 380V. Tu v menšom jazierku na hlavnom riečisku umiestnime čerpadlo a pomocou hadíc budeme tlačiť vodu na „čelbu" asi 60 m ďaleko do bočnej vetvy jaskyne.

 obr_04.jpg

Za Heliktitovým dómom pokračovala jaskyňa nebezpečným zostupom na aktívne riečisko. Zvýšený pohyb znemená aj zvýšené riziko, preto sme tu nainštalovali pevný rebrík.

Prvý technický problém je: ako dostať takýto výkon na miesto 450 m od vchodu do jaskyne. Najlepšie by bolo nainštalovať kábel s dostatočným prierezom a odobrať energiu z rozvádzača, ktorý stojí pri vodnom zdroji tesne pred vchodom do jaskyne. Raz sme to už robili. V roku 2001, keď sme s STV Košice natáčali dokumentárny film o jaskyni, natiahli sme takýto kábel až do Veľkej siene. Bohužiaľ, STV si po natáčaní kábel odviezla, aj keď sme ich veľmi prosili, aby nám ho za „zostatkovú" cenu odpredali. Vybudovať toto vedenie v súčasnosti bolo nad naše finančné možnosti. Druhá možnosť, ako na potrebné miesto dostať energiu, bolo použitie agregátu. Agregát je možné použiť iba v dobre vetranej jaskyni. To Krásnohorská jaskyňa je. Aj po zavalení cesty hlavného prievanu prievan, síce s menšou intenzitou, ale predsa prúdil. Jaskyni to nijako neuškodí, za krátky čas splodiny vyvetrajú a neostane po nich ani stopa. Ešte to treba urobiť tak, aby to neuškodilo ani nám. Rozplavenie musíme urobiť mimo sezóny, ale za čo najvyššej vonkajšej teploty, aby splodiny neprúdili na pracovisko, ale smerom von z jaskyne. Navyše je to aj po spáde riečiska, čo napomôže vyvetraniu ťažších oxidov uhlíka. Celú techniku včítane prístrojov na meranie splodín a samozáchranných banských prístrojov zabezpečia českí jaskyniari zo skupiny Tartaros, ktorí s takýmito akciami majú bohaté skúsenosti z jaskyne Lopač, kde robia veľmi náročné prieskumy. Technické problémy sú vyriešené, rozhodnutie už padlo, ideme na vec.

Natransportovať potrebný materiál nám značne uľahčuje prehliadkový chodník. Na zložitejších úsekoch ešte nainštalujeme lanové traverzy, ktoré budú potom slúžiť ako súčasť evakuačnej trasy aj pre potreby prevádzky Krásnohorskej jaskyne. Pretransportovať 80 kg ťažký agregát do Abonyiho dómu je aj tak riadna „makačka". Trvá nám to celý jeden deň, kým všetko pripravíme, natiahneme hadice, vedenie, telefóny, aby sme večer skúšobne rozplavili prvé litre „maglajzu" z Chodby hovniválov. Všetko funguje ako má, zajtra to spúšťame naplno.

Rozplavovanie sedimentov je neobyčajne efektívna metóda odstraňovania prekážok, s ktorými by sme si inak v jaskyniach vôbec nedokázali poradiť. Je to ale iba práca pre tvrdých chlapov, ktorým nevadí niekoľko hodín bojovať s prúdnicou, z ktorej sa valí 12 l vody za sekundu v malom priestore, v celom objeme vyplnenom rozstriekanou vodou. Tu nám navyše komplikuje situáciu množstvo skál, ktoré lavína blata nabrala po svoje ceste. Tie treba kontinuálne vyberať a ukladať na vyčistené miesta. Ide to pomaly, ale predsa to ide. Obsluha agregátu má za úlohu aj kontinuálne merať splodiny. Všetko je v poriadku. Vonku je pomerne teplo, takže spaliny svižne postupujú jaskyňou v koncentrácii, nepresahujúcej normy. Vyzerá to tak, že budú potrebné všetky 3 dni, ktoré máme k dispozícii na prácu.

Na druhý deň sa preplavíme až k hadici, ktorou sme sa snažili zachrániť v roku 1986 prievan pred postupujúcou lavínou blata. Na chvíľu sa ju podarí spriechodniť a zaduje z nej riadny vietor. To je iné kafe! To tu nefúkalo 26 rokov. Veľmi ma to poteší. Zároveň sa ukáže, že z čelby lavíny musíme ubrať ešte aspoň meter. Prievan pri tom znova upcháme. Do zajtra večera, by sme všetko mohli stihnúť.

Posledný deň. Musíme makať, aby sme všetko stihli dokončiť tak, že ďalšie rozplavovanie nebude nutné. Komu by sa chcelo ešte raz všetku tú techniku som trepať. To sme ešte nevedeli, že jaskyňa nám pripraví ďalšie neočakávané prekážky a trepať sa po jaskyni s ťažkým agregátom bude náš osud. Sú dve hodiny popoludní a ešte stále nie sme hotoví. Hliadkujem pri telefóne vo vchode do plazivky, keď Juro volá od agregátu:" Stúpla hladina CO ! Bežím von varovať ostatných, aby nikto nešiel do jaskyne." Agregát vypíname. Posádka na čelbe je v pohode. Oni majú stály prísun čerstvého vzduchu. Zaliezam do plazivky, aby som videl, ako stojíme s prácou. Nejako sa neobvykle potím. V plazivke je prievan najintenzívnejší takže príjemne chladí. Teraz mi je však neuveriteľne teplo. Zrazu mi je to jasné. Zastal prievan! Preto stúpla koncentrácia CO. Nerozumiem tomu, vonku sa určite neochladilo na 9°C, kedy sa prievan zastavuje. Celý upachtený odpočívam na širšom mieste plazivky. Zrazu: Fuuu ! a prievan zadul akoby sa prelomili nejaké dvere, za ktorými bol dlhé roky väznený. Sme tam! Už stačí len povyberať nejaké skaly, popratať a poukladať tak, aby sa dala osadiť výstuž, ktorá zastaví ďalší postup lavíny a na ďalšej spoločnej akcii môžeme vyraziť po prievane k novým objavom.

Chvíľku počkáme, kým obnovený „vetrík" prevetrá jaskyňu a ideme von. Som veľmi spokojný. Aj keby sme už za plazivkou my neobjavili vôbec nič, odstránili sme jeden vážny problém, ktorý mám na svedomí aj ja a uviedli sme klímu jaskyne do jej pôvodného stavu. Zmeny hydrologického a klimatického režimu sú z pohľadu ochrany jaskyne veľmi závažné. Dnes sa už na ochranu jaskýň pozeráme inak ako pred 26 rokmi, a preto ma tento problém stále viac trápil. Spadol mi kameň zo srdca a rovnako by sa mali tešiť všetci, čo sa na prieskumoch v Chodbe hovniválov v roku 1986 podieľali.

obr_06.jpg

Za touto výstužou je skrytá lavína blata a kamenia z Chodby hovniválov. Celý priestor, ktorý vidno na obrázku bol touto lavínou zavalený. Rozplavením čela lavíny vodou sa nám podarilo uvolniť priestor, kade budeme pokračovať v objavných prácach.

Pred jaskyňou sa občerstvíme, oddýchneme si a môžeme ísť naspäť. Musíme ešte všetko z jaskyne vynosiť von, všetko vyčistiť, pobaliť tak, aby zajtra ráno mohol Tartaros odcestovať domov a začať sa chystať na ďalšiu náročnú akciu, ktorej cieľom bude konečne objaviť pokračovania Krásnohorskej jaskyne za úžinami na jej bočnom riečisku. Dovtedy ešte musíme urobiť výstuž, lebo lavína aj keď veľmi pomaly, ale predsa tečie a pripraviť pracovisko tak, aby sme tu mohli efektívne pracovať. Pokračovanie na budúce.

Schematická mapa jaskyne:

celamapa.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?