Bez názvu

Autor: Jaroslav Stankovič | 4.2.2014 o 20:59 | Karma článku: 13,63 | Prečítané:  7696x

Nájsť použitý prezervatív pohodený kdekoľvek v meste je bežné a dnes ma to už ani nepoburuje viac, ako všadeprítomné iné smeti; napríklad plastové fľaše. Ale nájsť pohodený použitý prezervatív v dome Karina v Silickej ľadnici by pobúrilo a zarazilo tekmer každého.

Čo to tu tí objavitelia (českí speleo-potápači v roku 1988) preboha vyvádzali! Dá sa to vôbec v odľahlom jaskynnom dome, kde museli preplávať v neoprénoch sifónom Kufr a potom ešte mnohými menšími polosifónmi? Človek neznalý problematiky využitia prezervatívov v jaskyniarstve by sa možno nechal uniesť špekuláciami, ktoré by mu mohli spôsobiť zapýrenie až po korienky vlasov. Ale ja, znalý dlhej histórie využitia týchto profylaktických pomôcok v jaskyniarskej praxi v Rožňave, som okamžite vedel, načo to pražským jaskyniarom bolo. Chvíľu som sa však tváril nevyspytateľne a záhadne, aby som nechal Vlada, nech sa chvíľu dusí v neopodstatnených špekuláciach. Ten ma však sklamal a po chvíli vyjachtal, že asi v tom mali niečo vodotesne zabalené.

Pražskí jaskyniari použitím prezervatívov merali výšku domu Karina. Aj v roku 1988 mali speleopotápači lepšie svetlá ako suchí jaskyniari, ale ani tie im nestačili na to, aby boli schopní výšku tohto monštruózneho dómu aspoň odhadnúť. Prezervatív naplnili vodíkom, priviazali niť a nechali tento jednoduchý „vysokomer" stúpať, až sa stratil v tme. „Balón" sa po čase zastavil na strope dómu. Stačilo odmerať dĺžku nite a všetko bolo jasné: dóm Karina má výšku 40 m. Trinásť poschodová bytovka sa sem pohodlne zmestí.

Či to bol ich geniálny nápad, alebo dostali rozumy od Rožňavčanov, neviem, a pátrať po tom nebudem, lebo by mi to mohlo pokaziť príbeh. Dúfam však, že sa prípadné nepresnosti priamych účastníkov nedotknú; jaskyniari sú totiž zvlášť citliví na vlastné autorstvo rôznych neoriginálnych myšlienok.  Rožňavskí jaskyniari museli totiž podobný problém riešiť už v roku 1964, kedy potrebovali súrne zamerať výšku Kvapľa rožňavských jaskyniarov v Krásnohorskej jaskyni. Keď 18. 7. 1964 uvideli prvýkrát tento zázrak prírody, boli si na 99,9 percent istí, že objavili najvyšší vtedy známy kvapeľ na svete. Aby si boli celkom istí, museli jeho výšku zamerať. Na kvapeľ vyliezť nevedeli a odhad bol klamlivý. Aj dnes mu návštevníci jaskyne tipujú výšku okolo 20 metrov, pritom je to v skutočnosti metrov 34. Jeden z objaviteľov (V. Zabari) bol učiteľ chémie. Napadlo mu, že vyrobí vodík, ktorým naplnia balón a pomocou nite zistia približne výšku „Kvapľa". Koľko namerali, história rožňavského jaskyniarstva už nepamätá, ale boli si už istí, že objavili najvyšší vtedy známy kvapeľ na svete a stalagnát „Hvezdáreň" z jaskyne Baradla bol z tohto trónu zosadený. Presnejšie ho neskôr zameral A. Abonyi trigonometricky zdola. Po pripočítaní výšky prepojenia na strop vznikol dnešný údaj: 34 m. Stále je to najväčší kvapeľ v Európe.

Pán Abonyi bol precízny banský merač. Keď mapoval novoobjavenú Krásnohorskú jaskyňu, nestačilo mu, že výšky do rozvinutého rezu musí iba odhadovať. Dnes používame veľmi presné diaľkomery a podobný problém už nemáme. Rozhodol sa, že využije nápad priateľa Zabariho, a tak spresní svoje merania. Z mne neznámych príčin sa namiesto balónov rozhodli použiť prezervatívy. Tie sa však trhali pri náraze na strop a na každé meranie bolo treba nový kus. Ak budú robiť meranie každých 5 metrov, budú potrebovať 100 kusov. Kupoval si niekto z vážených čitateľov prezervatívy v roku 1964? Ja som si ich síce kupoval o nejakých 10 rokov neskôr ale aj vtedy to bol des. Diskrétnosť predaja spočívala v tom, že „nebohý" kupujúci sa snažil nenápadne pani sediacej v pokladni naznačiť, čo vlastne potrebuje. Pani šikovným hmatom schovala príslušný počet krabičiek do papierového vrecka. Niektoré mali však z toho „srandu" a pre istotu sa nahlas spýtali: „Koľko tých primerosov potrebujete?" Načo prítomné dámy zbystrili pozornosť, aby počuli, koľko si ten človek pred nimi bude pýtať. Túto informáciu potrebovali, aby vedeli, až pokiaľ sa majú zapýriť.  Ak si budem pýtať veľa, budú sa oni aj ja červenať až po uši. Ak si budem pýtať málo, budem toto poníženie musieť absolvovať častejšie. Nakoniec som si našiel pokladňu, kde sedávala príjemná, chápajúca, staršia pani, ktorá sa správala rovnako milo a diskrétne, bez ohľadu na to, čo som kupoval.

Rožňavskí jaskyniari mali väčší problém. Rožňava bola malé mesto a všetci sa poznali. Prísť k pokladni a zahlásiť: „ Dobrý deň, pani Vajssová, prosím si 100 prezervatívov." znamenalo, že o tom bude hovoriť celé mesto. Mohli najskôr zložito vysvetľovať, načo to potrebujú, aby si pani nemyslela, že organizujú nejakú grouppen party. (Dúfam, že niektorí z priamych účastníkov prečítajú tento blog a kvôli historickej pravde v komentári doplnia chýbajúce detaily.) Údajne po tuhom boji bola dvojica členov mladoženáčov (však im treba najviac) donútená ísť „balóny" nakúpiť. Pokiaľ až sa červenala pani v pokladni povesti neuvádzajú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Jar predsedu Fica. Objavil protislovenskú prostitúciu (Schutzov týždeň)

Putinovi hrajú všetky karty. Trump, Fillon a teraz dohoda OPEC o zmrazenej ťažbe. Ešteže toho Kariakina zrušil Carlsen.

EKONOMIKA

Švédsko chce ako prvá krajina zrušiť hotovosť. Čo to prinesie?

Digitálna mena prináša podľa ekonómov niekoľko výhod.


Už ste čítali?