Do Krásnohorskej jaskyne alebo k hrobu Billa Garneya

Autor: Jaroslav Stankovič | 17.6.2010 o 8:37 | (upravené 17.6.2010 o 9:00) Karma článku: 8,21 | Prečítané:  1610x

Strach a odvaha. Dva protipóly človeka. Pokým strach je pudovou súčasťou ľudskej obranyschopnosti, odvaha je niečo, čo ho odlišuje od iných živočíchov. Často hovorievame, že: „Ty si odvážny, ty nemáš strach." Odvaha nie je nemať strach, ale schopnosť strach prekonať a to sa každý musí naučiť sám. Ja som sa to teoreticky naučil už ako malý chlapec, keď som sa vybral v noci s Yanom k hrobu Billa Garneya. A prakticky? Bol som a som stále vďačný za každú situáciu, ktorá posilňuje moju odvahu. Skúšku odvahy skladáme každý deň a zvlášť veľký význam to má pre deti, ktoré si svoj imunitný systém rovnako ako odvahu ešte len budujú.

Prečo o tom píšem ? Už je to klasický scenár. Do Krásnohorskej jaskyne si pani zarezervuje vstup pre 4 osoby, z toho 2 deti vo veku 6 a 11 rokov. Ja jej mailom rezerváciu potvrdím a čakám, či mi zavolá. A zavolá. Zdanlivo potrebuje len nejaké doplňujúce informácie, ale v skutočnosti má strach. Či to jej drobček zvládne? Ako prejde sám po tom lane?  ...

Keď sme jaskyňu v roku 2000 otvorili, nepredpokladali sme, že takéto malé deti do jaskyne pustíme. Boli sme sebci a mali sme strach. Zabudli sme, aké je dôležité chodiť v noci na krížne cesty ku hrobu samovraha Billa Garneya a presvedčiť sa o tom, ako vzdychá, lebo mu cez deň chodili vozy po hlave. A tak sme deťom nechceli umožniť, aby podobnú skúšku odvahy zažili v Krásnohorskej jaskyni. Postupne sme však menili názor.

Najskôr prišiel priateľ jaskyniar so svojou 4-ročnou dcérou. Markétka sa zo začiatku bála a plakala, neskôr z toho mala srandu. Pobavilo ju, ako sme ju v sedačke púšťali na traverze ponad jazerá. Táto akcia ma ešte nepresvedčila. Bolo to trochu nasilu a Markétka väčšine z toho, čo sa okolo nej dialo, ani nerozumela. Potom prišla skupina nadšencov turistov, ktorí mali medzi sebou aj 6-ročného chlapca. Tento už bol na vstup do jaskyne pripravený a dávno sa na to tešil. Zážitok, ktorý sme tu spolu zažili, ma začal lámať. Ak to deti chcú, neboja sa vojsť do jaskyne a uja sprievodcu, tak je to pre nich veľká skúška a jednoznačný prínos. Tak prečo im to neumožniť. Dokúpil som malú detskú kombinézu a rozhodol som sa, že jedno takéto malé dieťa do skupiny vezmeme. Pre vodcu to bude náročné. Počas celého vstupu do jaskyne bude musieť dieťa strážiť ako oko v hlave, pomáhať mu, viesť ho za ruku a na exponovaných miestach istiť a občas aj prenášať. Deti sme začali teda bežne do jaskyne brať spolu s ich rodičmi. Získali tým obe strany. Rodiny sa nemuseli rozdeliť, ak chceli ísť do jaskyne a my sme získali viac klientov. My sme však získali ešte niečo navyše. Radosť z toho, aký pokrok deti v jaskyni dosiahnu a upíriu radosť z ich radosti.

 obr_01.jpg

Ako to približne prebieha. S deťmi sa snažíme nadviazať kontakt už pri vystrojovaní v sklade a obliekaní pred jaskyňou. Do jaskyne ide dieťa s vodcom za ruku a postupne si zvyká na pohyb v prítmí jaskyne. Dôjdeme k lanovému traverzu ponad jazero. Zapneme istiacu karabínu do horného lana, ukážeme, ako sa má postaviť na dolné lano, a choď. Lano sa stráca v tme, na druhý koniec nevidno. Skutočná skúška odvahy. Deti, ktoré nedosiahnu na horné lano, po lane prevedieme. Niektoré s tým nemajú žiadny problém, niektoré sa boja a tichučko s tým bojujú, iné treba povzbudiť, ale zatiaľ sú len ojedinelé prípady, že to dieťa vzdalo. Naše deti majú viac odvahy, ako by sme si mysleli. Mali by ste vidieť tú radosť, keď to zvládnu a cestou naspäť si už vykračujú po lane, akoby to robili každý deň cestou do školy. Len pre úplnosť uvediem niekoľko konkrétnych prípadov.

 obr02.jpg

Chlapec sa mi zdal akýsi povedomý. Po lane prebehol ako Legolas. Pýtam sa ho: „Ty si tu už bol, však?" S vážnou tvárou mi odpovedal: „Ja som tu už štvrtýkrát, ja chodím iba kvôli lanu." Nemôžem zabudnúť na jedno malé krehké dievčatko, ktoré priviedol invalidný starý otec. Do jaskyne ísť s nami nemohol. Protestoval som, že bez rodičov také malé dieťa do jaskyne nemôžeme zobrať. Nakoniec ma presvedčilo sklamanie v jej tvári. Rúčku mala takú krehkú, že som ju vo svojej ledva cítil. Vyrazili sme. Zrazu sa obzriem, kde je? Stála pri mne. Silnejšie som jej stisol ruku. O chvíľu mám znova pocit, že nejde so mnou. Išla jaskyňou ako vánok. Väčšinou je potrebné deti zo začiatku trošku ťahať a občas aj riadne zabrať pri pohybe členitým terénom. Ju som za sebou vôbec necítil. Naspäť išla sama. Ja, starý jaskyniar, som musel konštatovať: „Takto by som chcel vedieť chodiť po jaskyni." Ďalší chlapec sa strašne bál. Nebol to síce celkom panický strach, ale mal som dojem, že ide na silu, len kvôli rodičom. Navrhoval som, že sa vrátime. Mama ma však presviedčala, že on je iba bojko, ale sám s tým vedome bojuje. Úžasné! 6-ročný chlapec vedome bojuje so svojím strachom. Na lane plakal, kričal od strachu: „Pomoc, ja sa bojím! Ja spadnem do vody". Pochybovačne som pozeral na jeho mamu. Tá ho  s pokojným výrazom v tvári povzbudzovala: „Len choď, zlatko. To zvládneš, voda nie je hlboká." Bol samozrejme istený. Prešiel. Mali ste ho vidieť, ako žiaril, keď cestou naspäť bez mihnutia oka prešiel po lane. Deti sú úžasné. Chcel by som mať ich odvahu.

 obr03.jpg

Na záver by som mal ešte vysvetliť, ako to bolo s tým Billom, lebo nie každý mal to šťastie, že keď mal 10 rokov, tak akurát vydali Mladé letá knihu E. T. Setona Dvaja divosi. Mal som navyše to šťastie, že mi ju moji rodičia kúpili. Táto kniha by mala byť v každej detskej knižnici. Pozitívne ovplyvnila celý môj život a čítavam ju dodnes. Yan mal absolvovať skúšku odvahy a vybrať sa v noci ku hrobu odkiaľ mal priniesť deravý kamienok. Bola to ťažká úloha, nad sily nedospelého chlapca. Z jeho priateľov nikto nepozbieral odvahu ani na to, aby sa o to vôbec pokúsil. Zažil tam hrôzu o ktorej si radšej spolu s vašimi deťmi prečítajte v tejto úžasnej knihe. Takýmto skúškam naše deti vystavovať nemusíme. Mali by sme im však vytvoriť také podnetné prostredie, v ktorom sa aktívne naučia prekonávať strach, ako ten malý bojko, ktorý z vlastnej vôle, hoci s plačom, prešiel lanový traverz nad jazerom v Krásnohorskej jaskyni.

obr04.jpg

obr05.jpg

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Blog Radovana Bránika

Synovia Detvy, Bytes a ďalší z kola von

Ľudia z pozadia firmy BYTES sa v obave z negatívnej publicity ozvali.


Už ste čítali?