Jaskyňa na Kečovských lúkach

Autor: Jaroslav Stankovič | 14.9.2010 o 20:20 | (upravené 22.12.2010 o 17:14) Karma článku: 7,85 | Prečítané:  2381x

Jaskyne Slovenského krasu sú od roku 1995 súčasťou zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO. V súčasnosti je na tomto území vďaka jaskyniarom známych už vyše 1300 jaskýň. Väčšina z nich sú síce menšie korózne priepasti alebo krátke horizontálne jaskyne rôznej genézy, je medzi nimi však mnoho pozoruhodných jaskýň, ktoré si zaslúžia pozornosť rovnako ako 4 sprístupnené jaskyne (Domica, Krásnohorská jaskyňa, Gombasecká jaskyňa a Jasovská jaskyňa). Verejnosť však nemá šancu do týchto jaskýň vstúpiť a poznať hodnoty tohto svojho prírodného dedičstva. Preto sa budem snažiť v tejto sekcii prezentovať nesprístupnené jaskyne Slovenského krasu, prípadne nesprístupnené časti sprístupnených jaskýň.

Jednou z pozoruhodných jaskýň Slovenského krasu je aj Jaskyňa na Kečovských lúkach. Nielen svojou bohatou sintrovou výzdobou ale aj geomorfologickými tvarmi chodieb a zaujímavým príbehom jej objavu a poznávania.

Poloha. Jaskyňa sa nachádza v južnej časti Silickej planiny v akomsi pomyselnom strede medzi obcami Kečovo, Dlhá Ves a Silická Brezová. Najlepší prístup je od Kečova severným smerom po červenej turistickej značke. Cestou minieme Kečovskú vyvieračku, v ktorej vyvierajú vody zo Silicko Brezovsko - Kečovskej jaskynnej sústavy. Prieskum tejto vyvieračky zatiaľ nebol úspešný. Asi po kilometri vystúpime na nádherné Kečovské luky a prejdeme cez ne SZ smerom asi 600 m k priepasťovému vchodu do jaskyne. Leží v S ohraničení depresie Kečovských lúk asi 10 m nad jej dnom. Do jaskyne  sa vojsť nedá. Je potrebné zlaniť na dno 16 m hlbokej šachty, kde sa nachádza uzáver jaskyne.

Uzáver

Na dne vstupnej šachty sa nachádza uzáver. Osadenie skruží zabránilo zavaleniu jaskyne.

Ako bola objavená. Priepasť na Kečovských lúkach ukázal Jánovi Majkovi v roku 1947 Štefan Hegedüs z Kečova. Pôvodne bola hlboká iba 4 metre. Majkovi sa pracovisko páčilo, ale nemohol tu hneď začať pracovať. V tom čase riadil pracovnú skupinu Jaskyniarskeho zboru KSTL na Silickej planine. Pracovali na niekoľkých lokalitách: Malá ľadnica, Lavička, Badjizér... Hegedüs si však zohnal pomoc a nad priepasťou postavil rumpál a začal ju so 4 pracovníkmi čistiť od napadanej sutiny. V 15 m hĺbke sa pomedzi balvany podarilo zostúpiť nižšie, kde Majko konštatoval prievan. Rozhodol sa však pokračovať v Malej ľadnici. Bola to chyba, ktorá spôsobila, že Jaskyňa na Kečovských lúkach bola objavená až 22. 10. 1952 pracovníkmi Hlavnej správy pre cestovný ruch: Júliusa Kováča, Ladislava Molnára, Júliusa Máteho a Ladislava Lörinca. K objaviteľom treba ešte pripopojiť Hegedüsovu skupinu a Jána Majka. Obrovské úsilie (z priepasti bolo potrebné vyťažiť približne 70 m3 sutiny) prinieslo úspech. Ostatné Majkove pracoviská na okolí úspešné neboli. Základné údaje: jaskyňa je dlhá 1028 m s celkovým prevýšením 57 m. Je fluviokrasová teda vytvorená činnosťou ponorného podzemného toku. V súčasnosti ňou žiadny potok nepreteká, je však takmer isté, že sa pod ňou nachádza aktívna úroveň, ktorá v súčasnosti odvodňuje depresiu Kečovských lúk.

meander

Meander na začiatku jaskyne.

Opis jaskyne. Vstupná priepasť prechádza v hĺbke 16 m do úzkej strmo klesajúcej plazivky. Tu dochádzalo občas k zavaleniu priechodu, čo malo za následok úhyn netopierov v roku 2003. Preto sú tu dnes osadené skruže s uzáverom jaskyne, ktoré bránia zavaleniu jaskyne. Z plazivky sa objavíme v menšej sienke a ďalej strmo klesáme do nádherného meandra, ktorý pripomína vysokohorskú jaskyňu. Sériou úžin, plaziviek aj menších sienok sa dostaneme k neuralgickému bodu jaskyne - polosifónu 1. vaňa. Ten sa dá bez namočenie prekonať iba pri nízkom stave vody. V každom prípade odtiaľ návštevníci pokračujú poriadne zablatení. V Šikmej sieni stoja za pozornosť drobné kalcitové heliktity.

Heliktity

Kalcitové heliktity.

V Bivakovej chodbe jaskyniari bivakovali počas detailného prieskumu a mapovania jaskyne v roku 1986. Pestrá chodba je skutočne pestrá. Množstvo rôznych kvapľových foriem prekvapí aj notorických návštevníkov Domice. Nevyskytujú sa tu síce mohutné stalagmity a stalagnáty za pozornosť však stoja časté brčkovité stalagnáty priamo na stenách chodby.

Brčká

Brčká - stalagnáty.

Klenotnica je klenotnica. Chce to čas, nájsť a vychutnať si rôzne sintrové bizarnosti ktoré sa v húštine kvapľov nachádzajú. V Ostrej chodbe sú zaujímavé škrapy na dnách vysokých komínov, ktoré sú pravdepodobne aktivované z priľahlého závrtu na povrchu planiny. Čo ostalo čisté sa určite zašpiní v Čľapkanici a pretískaní sa cez polosifón 2. vaňa do Hlineného dómu. Pokiaľ nechcete pracovať na objavení ďalšieho pokračovania jaskyne, tak sa sem netlačte. Veď ako by ste sa aj mohli, keď sa nedostanete ani do jaskyne. Je to škoda, pretože Jaskyňa na Kečovských lúkach je nádherná zaujímavá jaskyňa. Aby vám to nebolo veľmi ľúto, pokúsime sa vám jaskyňu priblížiť aspoň na fotografiách.

Klenotnica

Klenotnica.

==========================================================

Fotogaléria:

s_0292.jpg

Jaskyňa má vo vstupnej časti "vysokohorský charakter".

s_0303.jpg

Sintrová záclona na rovnom strope?

s_0337.jpg

Veľká zákruta.

s_0297.jpg

Stalagmit "prepichnutý" brčkami.

s_0346.jpg

Členitá erózna chodba.

s_0330.jpg

Stalagnáty.

s_0319.jpg

Škrapy na stenách vytvorili agresívne vody z blízkeho závrtu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?