Pôvabnice

Autor: Jaroslav Stankovič | 7.10.2010 o 19:00 | (upravené 7.10.2010 o 20:10) Karma článku: 11,11 | Prečítané:  13523x

Dnes som sa vybral zbierať pôvabnice. Ako už sám názov hovorí, ide o neobyčajne pôvabné huby. Výrazná fialová farba pôvabníc fialových odradí väčšinu hubárov, aby ich zbierali a konzumovali. Pritom ide o huby najvyššej chuťovej kvality, z ktorých sa dajú pripraviť vynikajúce chuťovky. Recept až na koniec. Rok považujem za nevydarený, ak sa mi aspoň raz nepodarí pôvabnice nazbierať a hlavne konzumovať.

Minulý rok bol nepodarený. Pôvabnice som síce našiel v dostatočnom množstve, ale nenazbieral. Po štyroch dňoch strávených v podzemí jaskyne Mesačný tieň sme sa rútili pred súmrakom dole Spišmichalovou dolinou, keď som vedľa chodníka zazrel skupinu asi 10-tich nádherných pôvabníc. Vyzerali úplne ako z umelej hmoty. Len ich pozbierať. Už som sa aj chystal zhodiť batoh, keď mi posledný z priateľov zmizol v zákrute chodníka. Nebolo by dobre zaostať lebo medvede sa akurát pasú na zrelých malinách pravdepodobne niekde na okolí. Zle-nedobre by som mohol dopadnúť, ak aby som tu zaostal sám. Huby som nechal medveďom a rýchlo dobiehal miznúce čelo skupiny.

 s_povabnica.jpg

Pôvabnica fialová - jedna z najkrajších a najchutnejších jesenných húb. Po kliknutí sa zobrazí zväčšený obrázok.

Tejto jesene pôvabnice jednoducho musia byť všade, kde je pôvabný les. Rastú v listnatom lese, obyčajne na kraji, ale aj hlboko vnútri. Biotop už od detstva dobre rozoznávam, a tak by som nemal mať problém huby aj nájsť. Môj vzťah k hubám sa postupne menil. V detstve som mal o huby skutočne hlboký záujem. Môj otec je mykológ na veľmi slušnej odbornej úrovni. K hubám som si preto vypestoval veľmi hlboký vzťah, ktorý bol ale viac emocionálny, ako odborný. Nemohol som zniesť, keď niekto našiel hubu, ktorú som nenašiel ja. Zvlášť, keď sa to podarilo môjmu staršiemu bratovi, ktorý bol už vtedy slepý ako patrón. Ja som až dnes. Pamätám sa na tú potupu, keď prvého jarného ušiaka v Poliačkoch našiel on a nie ja. Plakal som len ticho, lebo v Poliačkoch bývala vždy silná ozvena, a tak okrem brata by som sa posmieval aj sám sebe. Neskôr som na nejaký odborný rast v mykológii rezignoval. Pomyslel som si, že jeden mykológ v rodine stačí. Dnes mám k hubám vzťah nielen gastronomický, ale hlavne estetický. Rád ich nielen jem, ale aj fotím. Odborné znalosti húb len umocňujú ich estetické vnímanie. Preto som už čiastočne oľutoval systematické vyhýbanie sa cestám, ktorými chodil môj otec.

 s_povabnica2.jpg

Pôvabnica voňavá je údajne dobrá a chutná huba. Skúsil som ju iba raz. Mal som tráviace problémy. Chyba asi nebola v pôvabnici. Takáto nádherná huba nemôže zlá. To si mysleli aj dvaja mladí manželia o muchotrávke zelenej.

Pamätal som si spred dvoch rokov, že sme pár pôvabníc našli priamo na Brzotínskom závoze pred jeho vyústením na Plešiveckú planinu. Je to jedno z mojich najobľúbenejších miest nielen na jesenné vychádzky. Les od vyvieračky Gyepű je tiež ideálny pôvabný biotop, takže som vyrazil priamo tam. Výstup na planinu je pomalé mierne stúpanie a vzďaľovanie sa od hlučnej cesty, ukončené strmým stúpaním hlbokým závozom. Mám rád túto cestu aj keď je zdĺhavá. Je to cesta do ticha. Hluk hlavnej cesty postupne utícha a za hranou planiny sa úplne stratí. Dnes je tu nejako hlučno. Silná letová prevádzka. Toľko rôznych vtákov som tu už dávno nevidel. Všetci hrabú, ďobu, škriekajú, trepú krídlami... Z neďalekého stromu odletel nejaký mohutný vták, bohužiaľ som nevidel aký.

 s_farkas.jpg

Praveká pastierská Arkádia na planinách Slovenského sa nedá porovnať so žiadnou inou slovenskou krajinou. 

Aj zlyhávajúca stará pamäť je selektívna. Podobne ako v detstve aj dnes si na prvý raz zapamätám, kde aké podhubie rastie. Pôvabnice sú presne tam, kde majú byť. Na večeru to síce nestačí, ale hore na planine určite nájdem ďalšie. Z lesa vyjdem na lúku Pri Farkašovej samote. Nádherné miesto s najlepšími divými čerešňami  v celom Slovenskom krase. Dnes asi čerešne nenazberám, ale neďaleko by mohli byť vynikajúce drienky. Najlepšie sú na zemi. Všimnem si však, že sú napadnuté drobnými hubami a radšej si naoberám zo stromu. Húb je všade plno. Tisíce. Len pôvabnice fialové zatiaľ nikde nevidím. Pôvabníc voňavých je plný les aj okolité lúčky. Sú jedlé, ale raz som s nimi pokazil žalúdok, tak ich radšej nezbieram.

 s_drienky.jpg

Drienky sa najlepšie jedia priamo zo zeme. Vlhké počasie však spôsobilo, že sú napadnuté hubami.

Nemôžem obísť môj obľúbený buk na temene kopca nad Farkašovou samotou. Z jeho vrcholca je nádherný výhľad na Silickú planinu s Brzotínskymi skalami, Rožňavskú kotlinu s dominantami hradu Krásna Hôrka a Drienovcom. Vidno aj časť hlavného hrebeňa Rudohoria. V lese na druhej strane kopca už nazbieram dostatok pôvabníc a na lúke nádherné mäsité bedle. Pôvabnice budú na večeru, bedle na raňajky.

 s_zliezanie.jpg

Lezenie po stromoch, ma rovnako ako huby, spája s detstvom. Z tohoto buka je navyše nezabudnuteľný výhľad.

Na záver ten recept. Pôvabnice očistím a pokladiem na husto na panvicu. Pridám trochu oleja. Keď sú nasaté vodou, stačí menej. Opečiem z jednej strany pod pokrývkou, trochu osolím, okorením a obrátim na druhú stranu. Pokrývkou regulujem množstvo šťavy. Potom ich odsuniem na bok a na panvicu dám kopu cibule, pokrájanej na rezance. Pôvabnice dám na vrch a pod pokrývkou pečiem kým nie je cibuľa hotová, prípadne ešte odparím prebytočnú šťavu. Na tanieri ešte posolím. Je to super.

To bola večera. Raňajky tiež stoja za zmienku, pretože nie každý pozná úpravu bedlí, ktorú ma naučila mama. Očistené bedle pokladiem na husto na mierne omastený pekáč spodkom klobúka dole. Na každú dám koliesko veľkej cibule a na cibuľu plátok slaniny. Stačí malý. Ak je bedľa veľká, dám aj na 2 miesta. Lepšie sú hrubšie nevysušené bedle. Dám do rúry na 200 °C. Pečieme asi 10 minút. Dobré je, ak sa bedle trošku pripečú. Ak sú suché, tak ich trochu podlejeme vodou. Vyberieme z rúry a otočíme na opačnú stranu. Cibuľu aj slaninu poprekladáme znova na vrch. Na pekáči by zhoreli. Netreba ani koreniť, stačí posoliť a dáme ešte zapiecť na 10 minút. Dobré je proces kontrolovať, aby sa huby nepripálili, ani nevysušili. Nie je to možno najdiétnejšia príprava, ale určite najchutnejšia.

m_park.jpg

Pastierská krajina sa ešte nadávno udržiavala správnym hospodárením na planine. Dnes ju udržiavajú iba "eurotraktory". Neprináša to žiadny úžitok, iba náklady. Dlhú budúcnosť to nemá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sudca Lindtner z Threemy: Kočner si tyká so všetkými, no jeho vplyv sa preceňuje

Na zabíjačke u Rehákovcov bol aj predseda bratislavského súdu. Kvôli Kočnerovi neodišiel.

Každému kto daroval spermie, môžu raz zaklopať deti na dvere

Príbeh desiatok detí a ich darcu spermií.


Už ste čítali?