reklama

História jednej venezuelskej jaskyniarskej expedície 7

Ráno noha ešte bolí. Odstránim obklad, kameň mi spadol zo srdca. Noha neopuchla - zlomenina to asi nie je. Všetci svätí včítane Svätého Prisnitza stáli pri mne. Môžem chodiť. Čím viac chodím, tým ma to menej bolí. Toto zranenie bude pre mňa programom na celú expedíciu. Skutočne sa mi noha zahojí až mesiac po návrate domov. V porovnaní so zraneniami, ktoré nás ešte iba čakajú, je to však úplná banalita, aj keď si myslím, že röntgen by bol rozhodne zaujímavý. Túto banalitu je potrebné brať ako veľmi vážne varovanie. Som známy svojou odvahou pri prekonávaní rôznych riskantných prekážok, toto musí na tejto expedícii prestať. Stratégia prežitia je: vyhnúť sa všetkým zbytočným rizikám. A to som aj do konca expedície robil. Rizík, ktorým sa vyhnúť nedalo, bolo aj tak dostatok, aby som uspokojil svoju potrebu vo vyplavovaní rôznych hormónov. Napríklad preskakovanie hlbokej mokrej griety.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Chimantá je obrovská stolová hora s priemerom až 90 km. Je však rozdeléná na 9 menších mesiet. My smerujeme na mesatu Churí. Obloha je ráno zamračená, ale miestni znalci tvrdia, že sa to do hodiny zodvihne. O 9,00 štartuje prvá skupina, v ktorej je Darko a Venezuelčania. Dúfame, že sa ešte podarí za lepšieho počasia presvedčiť Raula, aby nás presunul na sever Churí. Ten to však kategoricky odmietol. Máme byť radi, že sa po nás vôbec vráti, aj to len ak doplatíme ďalšie doláre navyše. Pekne si nás vychutnal. Vôbec mu nerobilo problém o 3 týždne po nás vysadiť na severe Churí talianskych jaskyniarov z La Venty. Možno preto sme tam nemohli ísť, aby sme neobjavili skôr jaskyne, ktoré mali v pláne objaviť oni. Ak toto bol dôvod, tak im to celkom nevyšlo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Odlet skupiny z Chivatonu na Churí. Chavier prekračuje zlopovestný potok, v ktorom som si včera zranil nohu. Ešte 2 mesiace ju budem musieť ošetrovať. Na podobné podujatia si vezmite so sebou hlavne dostatok rôzných mastí a obväzového materiiálu.

Odlietam v predposlednej skupine spolu s Erikom a kopou materiálu. Let vrtuľníkom nad Sabanou a potom nad Chimantou splnil moje očakávania. Sabana je popretkávaná stužkami meandrujúcich riek a vlásočnicami indiánskych chodníkov. Obydlí je veľmi málo, pravdepodobne tu nežije ani jeden celý indián na kilometer štvorcový. Fotím o sto šesť, podmienky však nie sú dobré. Veľa hmiel a opar.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tento obrázok sa oplatí zväčšiť. Džungľou v pravej časti neuveriteľne meandruje menšia nriečka. Vľavo vidíme chodníky vyšľapane indiánmi. Na tomto zábere sa nenachádza žiadne ľudské obidlie. Gran Sabana je osídlená veľmi málo. Vypálené odlesnené časti sú neúrodné. V džungli už Pemoni žiť nevedia.

Obrázok blogu

Vodopád Východnej rieky na Churí. Celková výška môže byť okolo 400 až 500 metrov. Kompaktné časti povrchu stolovej hory sú odvodňované povrchovými tokmi. Foto: L. Vlček

Obrázok blogu

Väčšina povrchu je však rozlámana puklinami - grietami - rôznej šírky a hĺbky. Vody z močiarov vtekajú do griet a vyvierajú z nich priamo v stenách hory alebo pretekajú do horizontálnych jaskýň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Vchod do Jaskyne Charlesa Brewera. Blokovisko pred vchodom vzniklo zrútením stropu jaskyne, ktorá pôvodne pokračovala ďalej. Veľmi to pripomína vchod do Silickej Ľadnice, aj keď niekoľkonásobne zväčšený. Foto: L. Vlček

Pristávame na plošine nad jaskyňou Charlesa Brewera. Skalnaté plató má rozmery asi 100 x 20 m. Z jednej strany je ohraničené previsom vchodu jaskyne, ktorý je asi 50 m pod nami. Ľavá strana je ohraničená potokom z jaskyne Los Machetos. Tento len pri povodni preteká do vchodu jaskyne, inak zabočí o 90 stupňov doľava a tečie v griete paralelne s hranou previsu. Taký hydrologický nezmysel je možný iba v nekrase. Všade okolo tejto plošiny začína bujný porast Chimanty priamo z močiara na povrchu. Posledná strana táborovej plošiny plynule prechádza do tohto močiara.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pristávame na plošine nad vchodom do jaskyne. Predchádzajúce expedície využívali služby Američana Bena, ktorý bol schopný ich vyložiť priamo do vchodu jaskyne. Lyžou sa oprel o veľký balvan a s bežiacim rotorom stabilizoval stroj. Bol to veľmi riskantný manéver.

Obrázok blogu

Daňou za bezpečné pristátie je, že všetok materiál musíme natransportovať lanami do vchodu jaskyne o 40 m nižšie. Urobíme to radi. Všetci chcú zostať živí. Foto: T. Lánczos

Stojí tu provizórny tábor, v ktorom strávili naši priatelia včerajšiu noc. Bola asi daždivá, pretože všade sú samé mláky. Je potrebné neodkladne urobiť niekoľko vecí. Najdôležitejšie je zabezpečiť si prístup na horné plató Churí, aby sme sa na sever dostali aspoň pešo. Je tu skalný výšvih vysoký asi 60 m, ktorý je najlepšie vystrojiť zhora. Darko s Braňom berú vŕtačku, kotvy, laná a Raul ich na spiatočnej ceste pre poslednú skupinu vyvezie na horné plató. Ostatní pripravujeme laná na zostup do vchodu Brewerky, kde budeme bivakovať, ako predchádzajúce expedície, chránení pred dažďom. Prebaľujeme veci a pripravujeme transport materiálu do jaskyne. Prilieta posledná skupina. Venezuelčania sa zdržia iba krátko a odlietajú s Raulom naspäť. S nami zostáva iba Chavier.

Obrázok blogu

Venezuelský pilot Raul si s nami robil takmer čo sa mu zachcelo. Táto dohoda však musí platiť. Musí sa po nas v dohodnutom termíne vrátiť. Foto: J. Schlogl

Ostávame odrezaní od sveta. Bez možnosti návratu a komunikovať môžeme leda dymovými signálmi. Ja ich vďaka Yanovi ovládam, ktovie, či ich ovládajú Pemoni, ktorí jediní by ich mohli uvidieť. Signál volania o pomoc. Zvláštny zmiešaný pocit spojený rovnako s pocitom pionierskeho nadšenia aj stavu akútneho ohrozenia. Aj jedného, aj druhého sa nám dostane v najbližších týždňoch mierou vrchovatou. Konečne sa môžem poobzerať po okolí. Je to nádhera. Nemusím sa nejako zvlášť ponáhľať. Na tieto skaly okolo sa budem ešte pozerať dlho. Vryjú sa mi do duše rovnako ako krajina môjho detstva.

Časť tímu sa vystrojí a zlaní vedľa previsu jaskynného portálu. Ostatní pripravujeme štand na transport materiálu po lane rovno do vchodu. Odtiaľ ho bude potrebné ešte zniesť zložitým nebezpečným terénom asi 100 m na miesto, kde postavíme tábor. Braňo s Darkom veselo vŕtajú v stene nad nami. Druhá vŕtačka ostala v Aninom stratenom batohu. Aby som vytvoril potrebný štand, musím preto uplatniť svoje kotviace schopnosti ešte z doby, keď som liezol cesty klasifikácie A4. Na jednej strane je hŕba materiálu, na druhej strane 40 m hlboká priepasť, kam ho treba spustiť. Lukáš priväzuje, Erik brzdí a ja usmerňujem. Ostatní dole odoberajú a znášajú do bivaku. Za 2 hodiny sa celá hŕba presunie tam, kam má. Prichádza aj Darko s Braňom. Cesta na sever je zabezpečená, presekaná a vedie aj cez jednu peknú riečnu jaskyňu. Pred zostupom do jaskyne si ešte dožičíme kúpeľ v potoku a zohrejeme sa zapadajúcim slnkom.

Obrázok blogu

Zostup od lana do bivaku je pomerne náročný terén. Podobá sa na chodenie po blokoviskách v Tatrách.

Zlanenie do jaskyne znepríjemňuje močiar, ktorý začína hneď za potokom. Močiar je ako špongia a končí sa až na hrane previsu. Steká tu voda aj blato. Kým zlaním, som mokrý a špinavý ako prasa. Prečo sme nemohli dať lano na miesto, kade sme spúšťali materiál? Asi aby sme ušetrili námahu pri výstupe po lane. Osobne dávam prednosť bezpečnému výstupu po lane pred lezením v náročnom teréne. Vedecký tím však zanedbal speleologickú prípravu a s lezením 50 m previsu by mohli mať niektorí problémy. Zostupujem do obrovského pažeráka Brewerovej jaskyne. Napriek tomu, že mám všetko perfektne dopredu naštudované a videl som to už na fotkách, tieto rozmery mi vyrážajú dych. Videl som už aj iné obrovské jaskynné chodby, ale Mamutia tlama, ako sa tento jaskynný portál volá, sa nedá s ničím porovnať. V skutočnosti sú tu tlamy dve. Zľava sa pripája gigantická vetva Guácharo.

Obrázok blogu

Tlama mamuta. Takto sa volá vchod do monštruóznej Jaskyne Charlesa Brewera. Vpravo vchod do hlavnej vetvy. Naľavo do vetvy Guacháros. Jaskyniarsky sen sa mi začína plniť.

Dostávam sa na miesto, kde z previsu priteká slabý prítok vody. Je tu exponovaná, mokrá, zablatená šikmina, po ktorej všetci predo mnou zostúpili. Hrozí tu však pošmyknutie a s ťažkým batohom na chrbte aj nekoordinovaný pád. Vôbec sa mi nepáči pokračovať touto cestou. Po včerajšom nočnom incidente začínam uplatňovať princíp o zákaze zbytočného rizika. A tu je riziko skutočne zbytočné. Zľava vedie suchá, bezpečná obchádzka. Do bivaku prichádzam ako jeden z posledných. Už medzičasom prebehol boj o najlepšie „fleky" na postavenie stanu. Budovanie bivaku sa riadi zákonom svorky. Najlepší pelech sa vodcovi nikto neodváži zabrať a ostatní sa môžu poruvať a zvyšok vhodných miest. Kto prvý príde, prvý berie. Ostávajú mi dve možnosti: buď sa nasťahovať k vodcovi do jeho brloha a slúžiť mu potom ako otrok po celú dobu pobytu (kŕmiť ho, umývať, štopkať), alebo zobrať najhoršie miesto a celý čas trpieť na tvrdom nerovnom podklade. Aj keď som jeden z posledných vo svorke, mám svoju hrdosť, a preto volím druhú variantu.

Stan staviam na veľkom balvane vedľa Erikovho a Lukášovho. Podklad je hrboľatý, tu sa asi dobre nevyspím, Ale mám stan sám pre seba. Hneď za balvanom začína jazero temnej podzemnej rieky. Po včerajších dažďoch je voda už iba mierne zdvihnutá a rýchlo opadáva. Večer je už skoro na normále. Zaspávam vďaka stilnoxu až o polnoci s neskutočným pocitom: Som tu!

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu