reklama

Po stopách pravekých „vandalov“

Vandali boli historický národ a ich meno sa s ničením (vandalizmom) spája už od roku 455, kedy vyplienili Rím. Označiť niekoho za pravekého vandala je teda zavádzajúce. Poškodzovanie kvapľov v jaskyniach dnes považujeme za nezmyselný vandalizmus a len z tohto „moderného" pohľadu sme pravdepodobné stopy po pravekom ničení kvapľov v Ardovskej jaskyni označili za vandalské. Ako svoje počínanie kvalifikovali pravekí ľudia, nevieme. O tom môžeme len špekulovať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

V tomto blogu budem veľa špekulovať. Jednak preto, že špekulant bol už môj otec, ale hlavne preto, že moje špekulácie sa dajú dnes overiť, čo by nás mohlo obohatiť o ďalšie poznatky z pravekej histórie Ardovskej jaskyne, Slovenského krasu aj celého ľudstva. Skutočne, Ardovská jaskyňa je archeologická lokalita svetového významu. Preto aj škody, ktoré tu novodobí vandali spáchali na archeologickom nálezisku, majú takýto význam. Je to najväčšia škoda, ktorá sa nám (všetkým ľuďom) v jaskyniach Slovenského krasu vôbec stala. Olámané kvaple postupne dorastú, ale poznatky zmarené nelegálnymi výkopmi v Ardovskej jaskyni sú stratené navždy. Posledné vedecké výskumy - datovanie oterov faklí na stenách jaskyne - však ukázali, že v tejto jaskyni môžeme ešte stále získať závažné poznatky, preto môžu byť moje špekulácie užitočné.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Nelegálne výkopy sa v jaskyni vyskytujú všade. Rozsah telto "kultúrnej" škody nikdy už nezistíme. Viac obrázkov na picasaweb.

Čo sme tu nového vlastne našli? V jaskyni sme boli už mnohokrát za rôznymi cieľmi a predsa tu stále nájdeme nové pozoruhodné a prekvapivé veci. Tu sa potvrdzuje jedno jaskyniarske pravidlo: Ak chceš jaskyňu spoznať, musíš ju zamerať. Pri zameriavaní nás zaujíma hlavne jaskyňa a nie nejaké vedľajšie, čiastkové ciele. Aj preto si Vlado na menšom stalagnáte všimol pod vrstvičkou priesvitného sintra tmavú horizontálnu šmuhu a o trochu ďalej na stene jaskyne akúsi uhľovú čmáranicu. Takéto stopy ľudskej činnosti sú zvlášť zaujímavé, pretože dnes ich je možné datovať. Dr. A. Šefčáková a Prof. J. Svoboda, ktorí sa venujú vyhľadávaniu a datovaniu uhľových stôp v jaskyniach, našli v Ardovskej jaskyni stopy na stene, ktoré datovali na 42.300 rokov. Mohla by to byť jedna z najstarších stôp, ktoré v jaskyniach po sebe naši predkovia zanechali. Tento údaj však treba potvrdiť ďalším výskumom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na tomto kvapli je pod vrstvičkou priesvitného sintra čierna šmuha. Z najväčšou pravdepodobnosťou ju tam zanechal pračlovek.

Obrázok blogu

Celkom jasné otery faklí sme v týchto stiesnených priestoroch našli na viacerých miestach. Ich vek môžeme určiť až datovaním.

To, že sme našli možné stopy po pravekých ľuďoch v ťažko dostupnej časti jaskyne, je zvlášť zaujímavé. Cestou tam je potrebné prekonať tri úzke plazivky na hranici prieleznosti. Čo by tu tí ľudia asi hľadali. To bude len nejaký omyl a tieto stopy musia byť mladé a má ich na svedomí nejaký jaskyniar. Najskôr Kankula alebo Tajboš. Počas tejto dišputy si všimnem zaujímavý stalagmit, ktorý stojí medzi Vladom a mnou. Na stalagmitovom pni s priemerom asi 30 cm rastie meter vysoký stalagnát o váhe minimálne 8 kg. Odlomený vrch pôvodného stalagmitu leží neďaleko na zemi. Na takomto stabilnom mieste neexistuje žiadna prírodná sila, ktorá by pôvodný hrubý stalagmit mohla takto odlomiť. To musel urobiť človek. Ale kedy, keď už stihol na odlomenom kuse vyrásť zdatný stalagnát? V tomto ani minulom storočí to nebolo. Tak kedy?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Tento masívny stalagmit musel zlomiť človek. Kedy, keď na ňom už stihol narásť masívny stalagnát?

Stačilo by datovať povrchovú vrstvu sintra z odlomeného kusu a mali by sme jasno, kto bol ten vandal. Odborníkov na datovanie kvapľov sa nám na zaujímavejšie ciele v Krásnohorskej jaskyni nepodarilo dostať ani po desaťročnom úsilí. To je asi bez financií beznádejné. Musíme si túto otázku zodpovedať nejako sami, ale dostatočne fundovane, aby nás vedci nevysmiali a radšej prišli urobiť, čo treba. Táto otázka sa dá pretransformovať na otázku, ako rýchlo rástol tento kvapeľ. Rast kvapľov je príliš individuálny, preto nemáme k dispozícii nejaké univerzálne číslo, ktorým keď vydelíme váhu kvapľa, dostaneme vek. Najskôr by sme si mali ohraničiť nejaký interval, v ktorom sa môžeme pohybovať. Vieme, že priemerné stalaktity v Ardovskej jaskyni narastú o jeden gram za 19 rokov. Metodikou robotkvapľov to určil vedecký tím vedený Štefanom Rodom. Dolnú hranicu by sme teda mali. Jednoznačnou hornou hranicou, ktorú máme približne určenú, je rýchlosť rastu Kvapľa rožňavských jaskyniarov. Tento najväčší stalagnát v Európe sa nachádza v Krásnohorskej jaskyni. Počas svojho vývoja v holocéne rástol rýchlosťou približne 200 kg za rok. Keby náš predmetný kvapeľ rástol takouto rýchlosťou, narástol by za 2 týždne. Predstavme si, že správca Domice po mesačnom uzavretí jaskyne musí obísť chodníky a sekerou vyrúbať stalagmity, ktoré tam narástli. Kvapeľ rožňavských jaskyniarov je zázrak prírody, ktorému sa v miernom klimatickom pásme na svete rýchlosťou rastu zrejme nič nevyrovná. To je síce pekné, ale znamená to, že žiadnu použiteľnú hornú hranicu nemáme. Musíme teda pracovať iba s dolnou hranicou, ktorú považujeme za overenú priamo v Ardovskej jaskyni.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Rýchlosť rastu kvapľov je individuálna veličina. Jednou z metód ako zmerať rýchlosť rastu stalaktitov je "robot-kvapeľ". Vďaka tímu vedcov, ktorý viedol PhMr. Štefan Roda, poznáme približne rýchlosť rastu stalaktitov aj v Ardovskej jaskyni. Viac sa môžete dočítať v monografii o Krásnohorskej jaskyni.

Keď vynásobíme váhu dorasteného stalagmitu v gramoch 19-timi, dostaneme vek kvapľa 152.000 rokov. To je príliš veľa. To by sme sa ocitli niekde v strede stredného paleolitu. Predstava, že nejaký neandertálec prelieza úžinami Prítokovej chodby a kamenným mlatom odbíja tento kvapeľ, je príliš absurdná, hoci.... Navyše jaskyňa zrejme vyzerala v tomto období ináč. Redukuje sa nám to na problém, koľkokrát rýchlejšie rastie stalagnát ako stalaktit. A tu sa dostávame už na pôdu špekulácií. Stalaktit môže rasť rýchlejšie, ale aj pomalšie ako stalagmit. Výrazne rýchlejšie rastú stalagmity vo vysokých dómoch, kde sa uplatňuje efekt presýtenia kvapky padajúcej z veľkej výšky. Na našom predmetnom mieste sa tento efekt neuplatňoval. V Ardovskej jaskyni máme pomerne málo stalagmitov a stalagnátov, aby sme si mohli urobiť nejaký obraz o tomto pomere. Príčinou je časté zaplavovanie dna jaskyne plytkým jazerom, ktoré rast stalagmitov zrejme narušuje.

Tisíckrát rýchlejšie je asi veľa. Z doby pred 152 rokmi nemáme žiadne správy o Ardovskej jaskyni. Ak by tu niekto robil vtedy prieskum, vedeli by sme to. Bol by to totiž na tú dobu pozoruhodný počin. Pokiaľ uvažujeme o hodnote 100-krát väčšej ako u skúmaných robotkvapľov, dostali by sme sa do obdobia sťahovania národov, kedy národy mali iné problémy, ako skúmať jaskyne. Z tejto doby ani nemáme žiadne doklady o využívaní jaskýň. Ak by sme si povedali, že 50-krát je dobrá hodnota, potom sa dostaneme do mladšej doby bronzovej, kedy mali ľudia mimoriadny záujem o jaskyne. Väčšinou im slúžili ako svätyne a sídla bohov, menej však ako obydlie. Rozsah archeologického náleziska v Ardovskej jaskyni napovedá, že túto jaskyňu aj dlhodobo obývali. Využívali väčšinu vtedy dostupných priestorov včítane Prítokovej vetvy. Až k samotnému prvému zúženiu chodby sa našli archeologické nálezy. Ďalej nelegálne vykopávky už nikto nerobil. Tu by sme si mohli zodpovedať aj otázku, že ak sa tam kyjatický človek skutočne preplazil, tak prečo.

Pre ľudí pravekých kultúr bol ich skutočný život ten posvätný. Žili len vtedy, keď robili všetko tak, ako to robili alebo vyžadovali ich bohovia v čase, keď bol z chaosu stvorený svet a človek. Obdoba nášho každodenného života nemala pre nich veľký význam. Bohov sa nielen báli, ale potrebovali mať s nimi priamy kontakt, aby sa im posvätno neustále zjavovalo. Tým, že bývali v jaskyni, akoby zdieľali jeden spoločný priestor so svojimi chtonickými bohmi. Je len logické, že svätyne týchto bohov boli na rôznych odľahlých miestach jaskýň, kde sa normálne nezdržovali. Dokazujú to aj podzemné mlado-paleolitické svätyne vo Francúzsku a Španielsku, kde sa nástenné maľby často nachádzajú v odľahlých častiach jaskyne, ako napríklad v jaskyni Le Tuc-ďAudoubert, kde do svätyne vedie náročná 600 m dlhá jaskyniarska túra. Práve tieto odľahlé miesta teda boli pre nich svätyňami, do ktorých sa možno raz ročne vypravili, aby mohli svojim bohom obetovať.

Podobné závery by sa dali urobiť, ak by sme predpokladali, že tento stalagnát rástol 25-krát väčšou rýchlosťou ako skúmané stalaktity, len by sme sa presunuli v čase do neolitu, kedy tu dominovala bukovohorská kultúra. Ich afinita k jaskyniam bola ešte výraznejšia ako u kyjatickej kultúry. Vidíme, že ak zvolíme za hornú hranicu 50-násobnú rýchlosť rastu stalagnátov v porovnaní s nameranou hodnotou rastu stalaktitov, dostávame sa v širokom rozsahu do obdobia, kedy jaskyňa bola alebo mohla byť využívaná ľuďmi.

Som presvedčený, že tento špelukatívny blog má racionálne jadro a v Prítokovej chodbe Ardovskej jaskyne sa môžeme dozvedieť nové zaujímavé poznatky. Samotní jaskyniari to ale nezvládnu. Dokonca ani naši vedci archeológovia, pokiaľ nemajú na tieto výskumy dostatok financií. Analýzy musí niekto zaplatiť. Preto majú dlhodobo navrch zlodeji a rozkrádači, ktorí dokážu prekonať každý uzáver a pokračovať v diele skazy, ktorému do úplného konca už v Ardovskej jaskyni veľa nechýba. Zachráňme ešte, čo sa dá. Pomohlo by aj niekoľko tisíc EUR, aby sa mohli dokončiť potrebné analýzy, prípadne záchranný archeologický výskum. Možno by stačilo, ak by ste prejavili svoj záujem napríklad aj návštevou sprístupnených jaskýň. Určite by potom bolo viac peňazí aj na vedecký výskum jaskýň a mohli by sme sa možno dozvedieť, kto bol tým vandalom z Ardovskej jaskyne.

Na záver ešte aspoň ukážka výzdoby z tejto časti Ardovskej jaskyne. Nachádzajú sa tu dych vyrážajúce veci, ktoré si zaslúžia samostatný článok.

Obrázok blogu

Cibuľkové kvaple.

Obrázok blogu

V žiadnej jaskyni sme zatiaľ nevideli toľko stegamitov. Od iniciálných štádií až po bizarné, unikátne makroformy. Len o tomto jednom obrázku by sa dal napísať zaujímavý odborný článok.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu