reklama

Na bicykli z Rožňavy k Pane Márii Snežnej

Vybrať sa k Pane Márii Snežnej na bicykli sa hádam ani nepatrí. Poriadny pútnik by mal putovať pešo; najlepšie spolu s ostatnými v procesii. Prejsť v procesii z Rožňavy ku kaplnke ukrytej vysoko v horách za hrebeňom Rudohoria by si vyžadovalo poriadnu námahu aj utrpenie. Moderní veriaci dnes k nej preto putujú radšej autobusom. Osamelý pútnik, hoci aj na bicykli, by mohol byť prijatý zhovievavo a aj jeho prosby by mohli byť vyslyšané; vďaka čomu sa sem bude môcť vrátiť aj v zime na bežkách. Kto iný má v čase globálneho otepľovania tú moc!?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Putovať k Pane Márii Snežnej som sa rozhodol v presvedčení, že práve to ma vylieči z ťažkého pneumotoraxu. Posvätné miesta majú svoju silu pre každého a navyše je tu aj prameň zázračnej vody. Tak to má byť! Keď ma už prestalo baviť fúkať do balóna a roentgeny ukázali, že aj nebezpečný výpotok sa už takmer vstrebal, presedlal som z balóna na horský bicykel. Pokus absolvovať liečenie na Silickej planine nedopadol dobre. Zachytil som pedálom za neodborne odstránenú trnku na zelenej značke (rožňavskí turisti) a následné salto mortále mohlo skončiť škaredým obnovením zranenia. Mal by som sa radšej liečiť v nejakom sanatóriu. Cesta bicyklom do Uhornianského sedla je ideálnym pľúcnym sanatóriom. Vozovka je asfaltovaná, so stálym stúpaním, ktoré zabezpečí intenzívnu ventiláciu. Premávka je tu slabá aj v letnej sezóne - vynikajúci čistý vzduch. Procedúry sú účinné a dajú sa efektívne dávkovať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Bolo mi jasné, že na prvýkrát k Pane Márii nedoputujem. Najskôr som sa teda vybral aspoň na hrad Krásna Hôrka. Vyrážam zo svojho pracoviska v Krásnohorskej Dlhej Lúke. Času na bicyklovanie mám dosť vďaka tomu, že pneumotorax sa v jaskyni liečiť nesmie. Krásnohorská Dlhá Luka je od hradu na dostrel delom, ktoré stojí pred jeho bránou a spojenie týchto dvoch turistických destinácii: Krásna Hôrka - Krásnohorská jaskyňa cyklotrasou je jasná a potrebná záležitosť. Treba len nasadnúť a vyraziť. Tam, kde nie je jasná záležitosť ani protipožiarna ochrana najvzácnejších pamiatok, nemôže byť jasné ani toto. A naozaj, máme síce tri logické cesty; jedna však horšia ako druhá.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prvá odbočuje okolo obecného úradu k miestnemu smetisku a cez chátrajúci „dlholúcky" poľnohospodársky dvor, poza Krásnohorský potok do rovnako chátrajúceho dvora v Podhradí. Priama, logická cesta; dokonca tade vedie aj neznačená schválená cyklotrasa. Potenciálny cyklista, by sa pravdepodobne otočil už pri tom smetisku. A urobil by dobre, lebo na druhom konci by mohol naraziť na zatvorenú bránu, ktorú by musel preliezť aj s bicyklom. Lepšie je sa vrátiť a isť po žltej turistickej značke, ktorá vedie k Mauzóleu. Za železničným podjazdom zabočíme do nádherného lesa, kde miestni zberajú huby a po krásnej lesnej cestičke vyjdeme z lesa rovno do kukuričného poľa, v lepšom prípade do oráčiny. Bicykel na plece... V každom prípade je však lepšie sa aj odtiaľ vrátiť na asfaltku a cez Lipovník dôjsť do Podhradia po štátnej ceste 1. triedy. Tu však hrozí, že vás kamión rozbehnutý zo Sorošky zmetie z cesty. Nakoniec sa mi predsa podarilo nájsť prijateľnú cestu, ktorou sa dá táto bezvýznamná vzdialenosť bezpečne prekonať. Z Krásnohorskej Dlhej Lúky treba ísť po žltej značke, z ktorej pred železničným mostom zabočíme do ľava a popod trať prejdeme pod ďalším mostom. Poľnou cestou sa ľahko dostaneme k penziónu Žaneta v Krásnohorskom Podhradí.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne som si pridával ďalšie kilometre stúpania a zo dňa na deň sa moje dychové schopnosti zlepšovali. Asi po dvoch mesiacoch som sa konečne dopracoval až do Uhornianského sedla vo výške 999 m n.m. Nebyť tej hrôzostrašnej tabule: 18% klesanie na úseku 3 km, bol by som sa spustil aj na druhú stranu. Tu by sa zapotil aj Christopher Froome. Budem musieť nejako to stúpanie „vylámať".

Duchovný rozmer, môže naša cyklotrasa nadobudnúť hneď na začiatku ak vyrazíme od pamätníka stretnutia Sv. otca Jana Pavla II. s veriacimi pri svojej návšteve rožňavskej diecézy dňa 13. 9. 2003. Priamo od pamätníka vedie pekný vyšliapaný chodník cez nádhernú lúku (kvitne tu najviac margarét na meter štvorcový) do dubového lesa, ktorý miestni ľudia nazývajú Gombáš. Gomba je po maďarsky huba. Práve sem chodia miestni ľudia na huby. V lese je obyčajne živo, lebo práve sem chodia Rožňavčania keď chcú ísť na „výlet do lesa". Nechodia už ani na Strelnicu, ani na Opičie bralo a vôbec ich nestretávam ani na Kalvárii. Zato chodia v hojnom počte práve sem.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Postupne som tu dnes stretol niekoľko ľudí. Najskôr mi úzky chodník zahradila mladá dáma, ktorá sa sem vybrala behať. Hudbu z jej slúchadiel som počul celkom zreteľne; ona však nemohla počuť moje hlasné žiadosti o uvoľnenie chodníka. Pomaly som ju začal obiehať, aby sa nevyľakala. Nedopadlo to dobre. Môže si za to sama, ja som robil čo sa dalo. Trochu ďalej som stretol štyri staršie dámy, ktoré som hneď spoznal. Učiteľky matematiky som niekedy dávno učil pracovať na PMD85. Tiež mám takú ambíciu stráviť dôchodok prechádzkami so svojou ženou v dubových lesoch predhoria Rudohoria. V miernom stúpaní predbieham mladého muža, ktorý tlačil horský bicykel. Pre mňa je bicykel výzva, a zostúpim, len keď musím, alebo preletím saltom cez riadítka. Preto sa k takýmto „makáčom" správam s istým dešpektom. Zvlášť po tom, ako som v zjazde cserkeszkou zo Silickej planiny skoro zvalcoval svojho bývalého suseda. Veľký športovec; keď bol futbal v televízii, išli sme spať iba po skončení zápasu; alebo sme dúfali, že už naši nedajú góóóól. Taký krásny zjazd a on tlačí bicykel z planiny pešo. Tento muž mal však vnútornú potrebu mi vysvetliť, prečo tlačí. Chtiac-nechtiac som zastal. Normálne chodí z roboty z Rožňavy do Podhradia na bicykli domov po normálnej ceste. Dnes je však v povznesenej nálade, lebo oslavoval meniny a preto sa podnapitý bál isť pohodlnejšou asfaltkou, aby ho nezachytil nejaký kamión. Ja mám také obavy aj keď som stále triezvy. Pochopil som, že nie je žiadne cyklistické béčko, len neviem prečo normálne volí nenormálnu asfaltku pred nádhernou trasou cez les.

Z Gombáša sa vynorím na hornom okraji podobnej lúky na akej som sa do Gombáša vnoril. Nestojí tu síce žiadny duchovný pamätník, zato na lúke vidím postávať roztrúsené orly. Dôverne ich poznám. Chodia loviť aj na lúky v okolí Krásnohorskej jaskyne. Stoja často blízko cesty. Auto ich nevyruší. Stačí však, keď stiahnem okienko, okamžite odletia na najbližší strom. Sú to múdre vtáky. Odtiaľ býval jeden z najkrajších výhľadov na Krásnu Hôrku. Dnes už je to pohľad silne skľučujúci. Zjazd po lúke do dediny je nádherný, ale zradný. V strede lúky je akýsi starý strmý rigol. Zbadal som ho v poslednej chvíli. Mohol to byť už môj druhý zlomený rám. Ku Hradu Krásna Hôrka môžete vyšliapať naokolo asfaltkou, alebo pokračovať strmo žltou značkou poza hrad. Značený chodník je veľmi strmý, ale s veľkolepými pohľadmi aj výhľadmi. Toto by bol vyšliapal onehdy iba Jožko Nazerej. Je to jediný krátky úsek na tejto púti, kde treba bicykel tlačiť.

Parkovisko pod hradom je ľudoprázdne. Pred požiarom to bývalo najľudnatejšie parkovisko v širokom okolí. Obrovská prázdna betónová plocha pôsobí rovnako absurdne, ako zhorenisko nad ňou. Tiesnivé pocity ma prejdú, až keď naplno zaberiem v stúpaní do Uhornianského (Panského) sedla. Tento výstup je pre amatérskeho cyklistu skutočná výzva. Prevýšenie 700 m na 7 kilometroch je v priemere 10% stúpanie. Priebeh je však členitý, takže treba radiť. Zo začiatku som musel používať vpredu najľahší prevod. Jednoducho pľúca ešte nevládali. Ľahký prevod navádza cyklistu k tomu, aby poľavoval v úsilí. Psychika trpí! Od leta sa moja kondícia zlepšila natoľko, že „točím strednú placku" a najťažšie úseky radšej „vylamujem". Aspoň si oddýchne zadok. Netrpím síce ako Froom na Alpe d'Huez, no dúfam, že aj tak to Panna Mária ocení a v zime primerane môjmu úsiliu zasneží.

Na výstup si nemusíte brať zásoby vody ani v horúcom lete. V polovici stúpania je prameň, kde si môžete vodu doplniť a na konci cesty nás predsa čaká zázračný liečivý prameň pod kaplnkou. Stretol som tu raz dvoch starších pánov, ktorí sem pravidelne chodia na vodu. Favorit 136L plne naložia bandaskami a neľutujú cestu sem, aby doma nemuseli piť chlórovanú vodu. V suchom roku, ako tento, im celá akcia údajne trvá 4 hodiny. Ochotne ma prepustia dopredu, aby som mohol natankovať a ochladiť sa v príjemnej vodičke. Dnes som tesne pod prameňom predbehol cyklistu na horskom bicykli. Asi mám už pľúca späť; povedal som si. Natankujem a vyrážam za ním. Po chvíli ho znova predbieham a očakávam, že sa ku mne pripojí. Aj v stúpaní sa dvom ide lepšie. Chvíľu sa ma drží a pýta sa ako ďaleko je do sedla. „Už iba 3 kilometre." Bez slova sa okamžite otáča naspäť. Škoda, veď sme boli takí vyrovnaní súperi. On mal síce minimálne o 30 kg viac ako ja; ja som však o minimálne 30 rokov starší ako on.

V sedle sa trošku občerstvujem. Nie je to až také príjemné miesto, ako by mohlo byť. Je to ako keď sa notorický abstinent a nefajčiar musí naobedovať v bufete 5. cenovej skupiny. Všade okolo smerovníka smeti, smrad a odpad. Na druhej strane cesty zase sklad dreva a samozrejme smeti a odpad. Aj takýto ľudia bohužiaľ putujú alebo skôr neputujú k Panenke Márii a jej Synovi. Odtiaľ som väčšinou pokračoval ďalej po hlavnom hrebeni smerom na Biele skaly a Hekerovú. Možno aj preto, že Biele skaly viac pripomínajú Plešiveckú planinu ako jeden z vrcholov hlavného hrebeňa Rudohoria. Jediný raz som túto tradíciu porušil a vyrazil opačným smerom na Pipítku. Dodnes som tam nedošiel. Možno aj preto, že ma tu skoro zožrali vlci. Samozrejme preháňam, vlci už dnes ľudí nežerú. Keď som sa v strašnej metelici rozhodol predčasne vrátiť, asi po 30 metroch bola moja stopa rozšliapaná. Hnala sa za mnou celá svorka. Tesne predtým, ako sme sa mali nevyhnutne zraziť, odskočili zo stopy do lesa. Škoda, ktovie čo by sa dialo, keby som bol vpálil v plnej rýchlosti na lyžiach do stredu svorky. Osamelé potulky v týchto rozľahlých horách majú svoje tajomné zlovestné čaro. Dnes sa chystám znovu tradíciu porušiť a vyraziť zo sedla tretím možným smerom. Nič zlovestného neočakávam. Tajomného áno.

Sadám na „bajk" a vyrážam v ústrety 18% klesaniu (aj stúpaniu) smerom na Úhornú. Nemusím klesať 3 km ako oznamuje značka, lebo ku kaplnke Pod Javorcom sa odbočuje hneď v prvej serpentíne doľava na pohodlnú lesnú cestu, ktorou pravdepodobne prejde aj autobus. Po necelom kilometri sa mi napravo otvára „vysoká horská poľana..." a uprostred nej kapl... Nie! To nie je kaplnka, to je veľký biely kostol! Kaplnka stojí učupená v jeho tieni.

Radka Schmeltzová o kaplnke Buzgó pri Krásnohorskej jaskyni napísala: ...sem lidé nejčastěji přicházejí jednotlivě nikoliv za modlitbou, ale pro mírnou laskavost tohoto místa, vodu z pramene a výhled do krajiny. Ale jednou za čas se zde koná slavná církevní slavnost. Toto miesto má skôr drsnú láskavosť, akou trpeli napríklad môj starý otec. To mi vyhovuje. Malo by patriť skôr vlkom ako ľuďom. Posvätno sa tu stále intenzívne prejavuje a dokazuje, že pocit posvätna nie je nic fosilního, co jsme již překonali. Proces jeho fosilizácie sa však v modernom svete zintenzívňuje. Prejavuje sa to napríklad aj v tom, že ľudia na každoročný augustový odpust ku kaplnke Buzgó neprichádzajú pešo nádherným chodníkom pod svahom planiny, ale tých úbohých 500 m musia prejsť autom rozbitou poľnou cestou. Sodoma - Gomora!

Mali by sme si chrániť svoj vnútorný svet a nedovoliť balastu modernej doby aby fosilizoval to najcennejšie, čo nám z nášho „paleolitu" zostalo. Tu Pod Javorcom je to správne miesto pre budovanie opevnenia. Stačí si sadnúť ku kaplnke Panny Márie Snežnej a pozerať do krajiny. Počúvať vodu z prameňa a vietor, ktorý sem možno prinesie okrem zvukov z Úhornej aj zavíjanie vlkov z planiny Bielych skál. Tam majú zase oni jednu zo svojich posledných tvrdzí.

Zima 2012/2013 bola u nás na sneh neobyčajne bohatá.

Fotogaléria:

Obrázok blogu

Najlepšie je vyraziť od pamätníka stretnutia Sv. otca Jana Pavla II. s veriacimi. Sem sa z Rožňavy dostanete výpadovkou smerom na Košice.

Obrázok blogu

Žltá značka cez Gombáš je príjemná cyklotrasa v nádhernom dubovom lese.

Obrázok blogu

Na hrad Krásna Hôrka je spod Gombáša dnes už veľmi smutný pohľad. Požiar spôsobil aj kolaps miestnej turistiky.

Obrázok blogu

Najstrmší úsek cesty, kde 99% cyklistov bude asi tlačiť, je za samotným hradom. Dá sa obísť po asfaltke cez obec. Prídete však o zaujímavé výhľady na západnú časť Rožňavskej kotliny.

Obrázok blogu

Pohľad na obec Pača z cesty do sedla. V pozadí hlavný hrebeň Rudohoria. Z Bielych skál vpravo sa odpája turisticy aj cyklisticky veľmi zaujímavý bočný hrebeň Ostrého a Rákoša.

Obrázok blogu

Lesná asfaltka do sedla je neobyčajne príjemná. Bicyklujeme väčšinou v lese, ktorý poskytuje v lete príjemný tieň.

Obrázok blogu

V polovici úmorného stúpania sa môžeme občerstviť a dotankovať vodu z tohoto pramaňa. Ani v najsuchšom lete celkom nevyssychá.  

Obrázok blogu

Uhornianské sedlo. Tu sa cesty rozchádzejú: naľavo na Biele skaly; napravo na Pipítku a rovno do Úhornej.

Obrázok blogu

Zjazd zo sedla je skutočne strmý. Vyšliapať ho naspäť na dobre sprevodovanom horskom bicykli však nie je problém. Navyše od odbočky ku kaplnke je to iba 600 m.

Obrázok blogu

Cesta do Úhornej poskytuje, nielen rýchlu jazdu strmým kopcom ale aj pokné zastavenia s výhľadom na severný svah "vyholenej" Pipítky. 

Obrázok blogu

Samotná kaplnka Panny Márie Snežnej je stratená v tieni kostola. Je to akt okupácie posvätného miesta. Nechápem ani praktický význam tejto stavby. Osamelý pútnik sa do zavretého kostola nadostane a počas slávností sa doň zmestí iba zlomok veriacich.

Obrázok blogu

Samotná kaplnka je príjemné silné miesto.

Obrázok blogu

Pokiaľ sa vám púť ku Kaplnke Panny Márie Snežnej zdá náročná, môžete sa vybrať ku kaplnke Buzgó. Tu sa Panna Mária zjavila v 18. storočí dvom dievčatám. Sem môže prísť každý pešo po náučnom chodníku z Krásnohoreskej Dlhej Lúky. Prírodný charakter tohto posvätného miesta pri vodách vyvieračky z Krásnohorskej jaskyne nič neruší.

Jaroslav Stankovič

Jaroslav Stankovič

Bloger 
  • Počet článkov:  77
  •  | 
  • Páči sa:  5x

Som starý blázon, ktorý si zo záľuby urobil profesiu a z jaskyniara sa stal správcom Krásnohorskej jaskyne. Zoznam autorových rubrík:  Silné zážitkyJaskyneNávštevníciO dobrých kniháchRadzimVenezuelaRožňavské cyklotrasySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu